Spolkový dom
Roľnícky spolkový dom
kultúrny dom
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Mesto	Skalica
Poloha	Námestie slobody 96/11 90901 Skalica
- súradnice	48°50′47″S 17°13′46″V / 48,846421°S 17,229556°V / 48.846421; 17.229556
Autor	Dušan Jurkovič
Štýl	Secesia
Vznik	1905
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	206-736/0
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Spolkový dom, Skalica
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Spolkový dom alebo Roľnícky spolkový dom, dnes Kultúrny dom, je dom stojaci na skalickom námestí, jednoposchodová budova, v ktorej sídli Záhorské múzeum. Okoloidúcich zaujme na prvý pohľad svojou farebnosťou a figurálnou mozaikovou výzdobou priečelia.

Dejiny vzniku domu

Iniciátorom a realizátorom stavby určenej pre 3 spolky - Gazdovský spolok, Spolok sv.Vavrinca a Katolícky kruh v Skalici - bol miestny lekár dr. Pavel Blaho, národovec a milovník slovenského ľudového umenia. Myšlienkou prezentácie kultúrnej vyspelosti ľudu Záhoria chcel prispieť k posilneniu národného uvedomenia Slovákov. Dom projektoval v roku 1904 významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.

Architektonické riešenie

Stavebný program budovy, ktorá stojí v rade domov na úzkej dlhej parcele na mieste bývalého Katolíckeho domu, obsahoval spolkové a obchodné miestnosti, múzeum, knižnicu - čitáreň, divadelnú dvoranu, byt a skladištia. Poloha domu a potreba splniť rôznorodé požiadavky spolkov kládli zvýšené nároky na premyslené riešenie dispozície celku. Logickým dôsledkom bolo zasunutie hlavného spoločenského priestoru (dvorany) do zadného dvorového krídla, ako aj diferencované poňatie jednotlivých častí stavby.

Priečelie pôsobí na prvý pohľad bohato a reprezentačne, má však jednoduchý základ. Tvorí ho trojdielna kompozícia ako odraz troch spolkov, ktoré dom stavali. Náležitosť jednotlivých častí stavby rôznym inštitúciam možno zreteľne prečítať podľa nápisových tabulí, ako aj diferencovanosťou rytmom okenných osí a asymetrickým nasadením priečelného štítu. Výtvarná výzdoba sa sústreďuje do pásu medzi prízemím a prvým poschodím, k rímse resp. na plochu štítu a okolo ústredného okna v osi pod ním. Na priečelí sa výrazne uplatňuje secesná železná oblúková markíza, zdobená rustikálnym srdiečkovým ornamentom. Sceľujúcim činiteľom je čistá základná plocha steny s jednotnými tvarmi okien a vstupov, priebežný soklový pás zo zelených obkladačiek, rímsa a zelená krytina strechy.

Figurálna výzdoba v štíte predstavujúca skupinu, v ktorej sv. Štefan, uhorský kráľ, žehná slovenskej rodine, je dielom významného českého maliara Mikoláša Aleša.

Interiér

Z interiérov zaujme predovšetkým dôvtipné riešenie divadelnej dvorany s javiskom a balkónom. Pomocou drevenej stĺpovej konštrukcie vloženej dovnútra sály vytvoril architekt systém roštov podporujúcich konštrukciu krovu, do ktorého ponechal voľný priehľad. Ako izoláciu a zároveň podhľadový obklad použil omietnuté korkové dosky. Okrem konštrukčného prvku sa tu nosný stĺp stáva aj prvkom členiacim priestor a vďaka rezbárskej výzdobe aj dekoratívnym článkom. Dovnútra orientované arkiere v hornej časti dvorany rozptyľujú svetlo prenikajúce zvonku veľkými oknami s výplňou zo sklených tvaroviek.

Arkiere štvorcovým členením svojich plôch posilňujú celkový dojem čistého, jasne atikulovaného priestoru utváraného geometricky. Badať tu inšpiráciu dielami škótskeho architekta Mackintosha a možno aj prvkami japonskej architektúry.

Expozície múzea

Pôvodné priestory na poschodí určené pre múzeum navrhol Dušan Jurkovič ako ilúziu dvojpriestorového ľudového domu so sieňou a izbou. Stála expozícia Záhorského múzea pozostáva z dvoch častí, pôvodnej a novšej. Vo vstupnej časti sú erby záhorských miest a obcí. V národopisnej expozícii vyniká tzv. Blahova izba. Jej interiér je zachovaný tak ako ho navrhol. D. Jurkovič pred 100 rokmi. Maľované skrine, police a vyrezávaný maľovaný strop vytvárajú jedinečný celok. Archeologická expozícia dokumentuje vývoj osídlenia Záhoria od praveku po obdobie Veľkomoravskej ríše. V expozícii starších dejín dominujú exponáty zo Skalice. Záver prehliadky muzeálnych expozícii tvorí galéria Júliusa Koreszku. Zbierkový fond, orientovaný na spoločensko-historické odbory - archeológiu, históriu, literárnu históriu, etnológiu, dejiny hudobnej kultúry a numizmatiku, predstavuje vyše 45 000 kusov predmetov.

Z hľadiska štýlu prestavuje stavba Spolkového domu v Skalici svojrázny variant regionalizmu. Dielo ako celok reprezentuje jeden z charakteristických stredoeurópskych pokusov o národný štýl na báze secesie, ako pokus o „slovenský štýl“.

Použitá literatúra

• Bořutová-Debnárová,D.:Dušan Samo Jurkovič. Osobnosť a dielo. Bratislava, Pallas 1993, s. 98-100
• Dulla,M. Moravčíková,H.:Architektúra na Slovensku - stručné dejiny. Bratislava, Slovart 2005, s. 134
• Projekt,6/2005: Sto rokov Spolkového domu v Skalici. s. 61-64
• Záhorské múzeum

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spolkový dom v Skalici