O iných významoch výrazu Stéla pozri Stéla (rozlišovacia stránka).

Stéla v archeológii označuje viacero druhov podobných kamenných útvarov:

Pôvodne je to pamätník vo forme plochého kamenného bloku.

V starovekom Grécku je to náhrobný kameň tvaru stĺpika (štvrohranného alebo plochého) alebo dosky. Väčšinou stál v podstavci alebo bol osadený do zeme. Bol na ňom nápis alebo reliéf (spravidla s architektonicky ukončeným štítom), ktorý zobrazoval postavu nebohého v určitom životnom úkone. Stély sa používali od mykénskej doby (16. stor. pred Kr.) až do obdobia rímskeho cisárstva.

V mayskej civilizácii je to kamenný stĺp alebo stojaca kamenná doska osadená do zeme. Mayovia stélu nazývali lakam tuun (veľký kameň) a stavala sa väčšinou pri príležitosti nejakého výročia. Stély sú spravidla pomaľované a obtesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy informujúce o činoch a životných údajoch vládcov.

V starovekom Egypte je stéla architektonický prvok v tvare nepravých dverí na východnej stene monumentálneho náhrobku.

Významné stély

• Chammu-rabiho zákonník
• Rosettská doska
• Novilarska stéla

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stéla

Zdroj

• stéla. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 824.