Staškov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Čadca
Región	Kysuce
Vodný tok	Kysuca
Nadmorská výška	451 m n. m.
Súradnice	49°25′20″S 18°41′44″V / 49,422259°S 18,695614°V / 49.422259; 18.695614
Rozloha	21,87 km² (2 187 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 741 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	125,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1640/1658
Starosta	Ladislav Šimčisko[3] (nezávislý)
PSČ	023 53
ŠÚJ	509485
EČV (do r. 2022)	CA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Jozefa Kronera 588
E-mailová adresa	obecstaskov@stonline.sk
Telefón	041/434 62 22
Fax	041/434 62 23
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Staškov
Webová stránka: staskov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Staškov je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Poloha

Staškov sa nachádza v centrálnej časti okresu Čadca, v údolí rieky Kysuca. V súčasnosti stavebne prepojená obec s Rakovou, Podvysokou i Olešnou leží na rozhraní Turzovskej vrchoviny a Javorníkov.

Doprava

Obcou prechádza cesta II/487 z Čadce i železničná trať Čadca – Makov.

Kultúrne pamiatky

V obci je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1876.

Dejiny

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

17. - 19. storočie

• 1614: prvá písomná zmienka o obci Staškov

• 1640: prvá zmienka o Staškove v rámci sporov medzi budatínskym a strečnianskym panstvom (Staškov bol jednou z najsevernejších osád strečnianskeho panstva)
• 1658: urbár budatínskeho panstva (Suňogovci) uvádza v Staškove 6 valašských rodín
  • prvý richtár - Vyhniar
• 1662: v urbári strečnianskeho panstva je v Staškove uvádzaných 33 mužských mien, počet žien a detí sa neuvádza
• 18. storočie: na začiatku storočia má obec prvú obecnú pečať
• 1703: dedina sa postavila proti prenikaniu sliezskych valachov
• 1712: v obci sa je 24 sedliackych hospodárstiev, 27 podželiarov
  • Staškov patrí znova budatínskemu panstvu (Esterháziovci) a v urbári sa uvádza 101 mužských mien
• 1713: v súvislosti s procesom a popravou Juraja Jánošíka sa spomínajú mená staškovanov Vrábľa a Turiaka – Huncagu, ktorí patrili k jeho družine
• 1749: ustanovená farnosť v Zákopčí s filiálkou Staškov a Podvysoká
• 1770: urbárska regulácia Márie Terézie – Staškov má 108 želiarskych, 13 podželiarskych usadlostí a tri gazdovské mlyny
  • spolu s Rakovou, Zákopčím a Svrčinovcom obrábajú panský majer na Zákopčí
• 1796: postavený drevený kostol bez veže a fara, zriadený farský úrad
• 1802: postavená obecná drevená škola za farou s vyučovacím jazykom slovenským
• 1850: obec má 1666 obyvateľov
• 1872: postavená murovaná obecná škola s dvoma triedami a bytom pre učiteľa
• 1884: drevená fara zbúraná
• 1876: postavený nový kostol a fara (autorom malieb v kostole bol akademický maliar Jozef Škorvánek z Bytče)
• 1880 - 1912: v škole v Polgrúni sa vyučovanie vykonávalo v prenajatej budove a učiteľom bol miestny gazda Ján Balala – Bibík, ktorý začal vyučovať ako 12-ročný
• 1888: v osade Jelitov je postavená kaplnka, ktorá sa stala pútnickým miestom
• 1895: zriadený notársky úrad pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
• 1896: financovanie školy prevzal štát a škola sa stáva štátnou

20. storočie

• 1912: v Polgrúni zriadená cirkevná škola
• - v Staškove stavba notárskeho úradu
• 1913: výstavba železničnej trate Čadca – Makov
• 1915: postavená drevená školská budova v Polgrúni
• 1916 - 1920: zbúraná stará škola a postavená nová
• 1917: 8. júna prechádza Staškovom prvý vlak
• 1919: Staškov má 306 domov a 1398 obyvateľov
• 1921: zriadená policajná stanica
  • Staškov má 306 domov a 1504 obyvateľov
• 1924: založený dobrovoľný hasičský zbor
• 1926: založený spolok Česko-slovenského Červeného kríža pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
• 1930: Staškov má 336 domov a 1641 obyvateľov
• 1934: v obci je 5 krčiem, 3 predajne tabaku, 2 obchody s miešaným tovarom, 4 kramárstvá, družstvo Budúcnosť, 2 kováčstva a 2 podkováčstvá
• 1940: Staškov má 387 domov a 2007 obyvateľov
• 1944:
  • 29. august: v okolí obce prestrelky medzi partizánmi a nemeckým vojskom
  • 30. august: obec bola obsadená Nemcami (kopanie zákopov miestnym obyvateľstvom)
  • 9. september: bombardovanie okolia Podvysokej
• 2. máj 1945: oslobodenie Staškova sovietskou armádou
• 1950: obec má 403 domov a 2143 obyvateľov
• 1953: do užívania bol odovzdaný kultúrny dom
• 1955: obec má 428 domov a 2420 obyvateľov
• 1958: v obci bolo založené JRD so 180 členmi
  • obec má 4 obchody, 3 pohostinstvá, predajňu mäsa, krajčírstvo, kováčstvo, stolárstvo
• 1961: otvorená nová budova ZD
• 1967: do užívania bol daný osvetový dom
• 1969: spustená prevádzka Tesla Nižná nad Oravou
• 1970: obec má 2551 obyvateľov
• 1972: prvý ročník futbalového turnaja Jozefa Kronera
• 1976: do užívania odovzdaný nový spoločenský dom za účasti Jozefa Kronera
• 1981: skolaudovaná stavba materskej školy na nižnom konci
• 1985: do užívania odovzdaná obchodná jednotka na nižnom konci
  • dobudovaný lyžiarsky vlek
• 1986: Jozef Kroner sa stáva čestným občanom obce
• 1987: do užívania odovzdaná telocvičňa pri ZDŠ
  • po prietrži mračien veľká povodeň
• 1988: do užívania odovzdaný dom smútku
• 1990: dokončené ihrisko pri ZDŠ
• 1991: obec má 2561 obyvateľov, 728 domov

Rodáci

• Jozef Kroner, herec
• Ľudovít Kroner, herec

Referencie

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.