Stanovoje nagorie

	Stanovoje nagorie
	Становое нагорье
	pohorie
	Južno-Mujskij chrebet
Štát	Rusko
Súradnice	56°05′S 110°47′V / 56,083°S 110,783°V
Najvyšší bod	Pik BAM
- výška	3 072 m n. m.
Dĺžka	700 km
	Poloha pohoria v Rusku
	Mapa pohorí v okolí Bajkalu; Stanovoje nagorie vpravo hore
	Geografický portál

Súradnice: 56°05′S 110°47′V / 56,083°S 110,783°V

Stanovoje nagorie (rus. Становое нагорье) je horský systém v južnej časti ruského ďalekého východu. Vysočina sa tiahne od severného výbežku Bajkalu na západe až k rieke Oľokma na východe, kde prechádza v Stanový chrbát. Je tvorený niekoľkými hrebeňmi a rozsiahlymi kotlinami v nadmorskej výške 500 až 1 000 m. Jeho dĺžka je zhruba 700 km.

Geografia

Vysočina zahŕňa niekoľko kotlín, z nich najvýznamnejšie sú Verchneangarskaja (rus. Верхнеангарская), Mujsko-Kuandinskaja (rus. Муйско-Куандинская) a Verchnečarskaja (rus. Верхнечарская), a vysokohorských chrbtov, ktoré uvádza nasledujúca tabuľka:

Chrbát	po rusky	najvyšší bod	Názov	po rusky
Južno-Mujskij chrebet	Южно-Муйский	3 067 m	Mujskij Gigant	Муйский Гигант
Severo-Mujskij chrebet	Северо-Муйский	2 537 m	-
Kodar	Кодар	3 072 m	Pik BAM	пик БАМ
Udokan	Удокан	2 561 m	-
Kalarskij	Каларский	2 519 m	Skalistyj Golec	Скалистый Голец

(Podľa ruskej wikipédie)

Geológia

Pohorie je tvorené predovšetkým kryštalickými a premenenými horninami. Sú tu náleziská zlata, medi, fluoritu a čierneho uhlia.

Flóra

Močaristé dna kotlín sú porastené podmáčanými lúkami. Od úpätia hôr až do hranice lesa, ktorá je v nadmorskej výške 1 200 m, sa rozprestiera tajga. Vyššie rastie riedky les alebo tam je alpínska tundra.

Externé odkazy

Ruský federálny kartografický portál, doporučené výseky: O-49, O-50, N-49, N-50 (po rusky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanová vysočina na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.