Stará Lehota
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Nové Mesto nad Váhom
Región	Považie
Vodný tok	Modrovský potok
Nadmorská výška	326 m n. m.
Súradnice	48°39′06″S 17°56′50″V / 48,651667°S 17,947222°V / 48.651667; 17.947222
Rozloha	16,17 km² (1 617 ha) [1]
Obyvateľstvo	169 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	10,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1348
Starosta	Peter Michalka[3] (HLAS-SD)
PSČ	916 35 (pošta Modrová)
ŠÚJ	506516
EČV (do r. 2022)	NM
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: staralehota.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Stará Lehota je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Polohopis

Radová dedina leží v doline pohoria Považský Inovec, v hornej časti údolia Modrovského potoka, 326 m n. m.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348, keď sa spomína namiesto súčasných dvoch (Starej a Novej) len jedna Lehota (Lehata). Pravdepodobne už v tej dobe išlo o celé územie, v ktorom sa vyskytovali obe osady. Názov obce napovedá o jej vzniku. Ľuďom, ktorí sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti udeľovali zemepáni na určitý čas úľavu – lehotu od odvodov, naturálnych dávok či peňažnej renty. Stará Lehota, podobne ako aj ostatné obce stredného Považia patrila panstvu Tematín a neskôr početným zemanom. Vďaka čiastočnej geografickej izolácii sa na lehotách udržali zvyky a tradície dlhšie ako v iných obciach mikroregiónu. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa gazdovi pred prvou oračkou pripravovalo zvláštne jedlo, záprah aj gazda sa pokropili svätenou vodou. Tento úkon mal zabezpečiť gazdovi zdravie, dostatok vlahy a ochranu obilia pred sneťou. Vyorané skaly sa kládli na násyp v bočnej svahovej časti poľa, ktorý spevňoval svah a zabraňoval erózii.

Jedným zo spôsobov obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Významnou činnosťou bolo kosenie, chov domácich zvierat, najmä hovädzieho dobytka a oviec, ktoré mal na starosti obecný pastier. Najdôležitejším zdrojom obživy bol les. Popri ťažbe palivového a stavebného dreva, výrobe dreveného náradia bol výrazným zdrojom príjmov aj zber lesných plodov a húb.

Podľa patróna miestneho kostola, sv. Mikuláša je odvodený aj motív obecného znaku. Strieborná postava sv. Mikuláša stojí na striebornej pažiti, v pravej ruke drží barlu a v ľavej knihu s troma zlatými guľami.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, zo 14. storočia. Úpravou prešiel v roku 1788 a v 20. storočí. Interiér je plochostropý. Zariadenie kostola je novodobé z 20. storočia. V presbytériu sa nachádza kamenné výklenkové pastofórium z 15. storočia.^[4] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.

Prírodné zaujímavosti

Jaskyňa Pod Teplým vrchom neoplýva krasovou výzdobou, no je dokladom o krasovatení karbonatických hornín. Nachádza sa nad záchytom vodného zdroja južne od Starej Lehoty a dosahuje dĺžku niekoľko desiatok metrov. V súčasnosti je neprístupná a o jej sprístupnení pre verejnosť sa zatiaľ neuvažuje. Viažu sa na ňu viaceré povesti.

Poloha obce poskytuje vhodné podmienky na turistiku a cykloturistiku, atraktívnou a pomerne blízkou destináciou je zrúcanina hradu Tematín, ako aj pestré lesy Považského Inovca.

V katastrálnom území obce sa nachádza časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálny web