Stephen King
spisovateľ na fotografii z februára 2007
Osobné informácie
Pseudonym	Richard Bachman, John Swithen
Narodenie	21.9.194721. september 1947 (75 rokov)
Zamestnanie	románopisec, spisovateľ krátkych poviedok, publicista, scenárista, herec, producent, režisér
Manželka	Tabitha King
Deti	Naomi Rachel King Joe King Owen King
Dielo
Žánre	hororová fikcia, fantasy, sci-fi, dráma, krimi
Podpis
Odkazy
Stephen King na stephenking.com
	Stephen King (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Stephen Edwin King (* 21. september 1947, Maine) je americký spisovateľ hororov, vedeckej fantastiky a fantasy.

Je spisovateľom známym ako "King of Horror (Kráľ hororu)" a je autorom šesťdesiatich štyroch románov vrátane siedmich publikovaných pod pseudonymom Richard Bachman, z ktorých sa po celom svete predalo viac ako 350 miliónov výtlačkov (údaj z konca roku 2006),^{[1][chýba zdroj} z ktorých mnohé boli adaptované do množstva filmov či komiksov. Takisto napísal takmer 200 poviedok a noviel, ktoré vyšli v deviatich zbierkach. Veľa jeho príbehov sa odohráva v štáte Maine, kde má trvalé bydlisko.
Počas svojej spisovateľskej kariéry bol ocenený cenami „Bram Stoker Award“, „World Fantasy Award“, „British Fantasy Society Awards“, jeho novela The Way Station bola nominovaná na cenu Nebula Award,^[2] za poviedku The Man in the Black Suit dostal cenu „O. Henry Award“. V roku 2003 ho „The National Book Foundation“ ocenila medailou za „Distinguished Contribution to American Letters“.^[3]Za celoživotný prínos k literatúre a svoje dielo dostal ocenenia, ako sú: „World Fantasy Award for Life Achievement“ (2004), „The Canadian Booksellers Association Lifetime Achievement Award“ (2007) a „The Grand Master Award“ (2007).^[4]

Z nespočetného množstva diel, ktoré King napísal sú nimi napr.: Prekliatie Salemu (Salem's Lot), Osvietenie (The Shining), Mŕtva Zóna (The Dead Zone), Cujo (Cujo), Dračie oči (The Eyes of the Dragon), Cintorín zvierat (The Pet Cemetary), Svedectvo (The Stand: The Complete & Uncut Edition), Dolores (Dolores Claiborne), Zelená míľa (The Green Mile), Temná veža (The Dark Tower).

Životopis

Narodil sa ako druhý syn Donalda a Nelly Ruth Pillsbury Kingovcov. Po rozchode rodičov ho spolu s jeho starším bratom Davidom vychovávala matka. Časť detstva strávil vo Fort Wayne v Indiane a v Stratforde (Connecticut). Keď mal jedenásť, presťahovali sa naspäť do štátu Maine, konkrétne do Durhamu. Tu dokončil aj základnú školu.

V štúdiu pokračoval na Lisbon Fall High School, ktorú končil v roku 1966, následne na University of Maine v Orono, ktorú končil v roku 1970 odborom angličtina a tvorivé písanie. Chvíľu bol bez stáleho zamestnania, privyrábal si písaním poviedok do pánskych časopisov a výpomocou v miestnej práčovni. V roku 1971 nastúpil na miesto učiteľa na strednej škole v Hampdene. V tom istom roku si zobral za ženu Tabithu Spruce, s ktorou žije dodnes. Majú spolu tri deti: Naomi Rachel, Joa Hilla a Owena Phillipa. V súčasnosti bývajú v Bangore (štát Maine).

Svoju prvú skúsenosť s písaním získal v novinách svojho brata, ktorý mu uverejňoval články o vtedajších televíznych show. Jeho prvé beletrické pokusy boli zo žánru sci-fi (Votrelci z hviezd – The Star Invaders), vydával ich na vlastné náklady. K hororu pričuchol v roku 1959, keď našiel na povale tetinho domu krabice s výtlačkami Lovecrafta, Roberta Blocha a Jacka Finneyho. Prvý honorár dostal v roku 1967 za poviedku Sklenená podlaha (The Glass Floor), uverejnenú v časopise Startling Misery. 12. mája 1973 konečne dosiahol komerčný úspech, práva na jeho prvú knihu Carrie (ktorú údajne Tabitha vytiahla z odpadkového koša) kúpilo vydavateľstvo Doubleday za 400 000 dolárov.

Experimentoval s vydávaním knihy na pokračovanie cez internet The Plant, ale projekt nemal veľký úspech, tak ho ukončil. V roku 1999 mal ťažkú haváriu – zrazilo ho auto. V súčasnosti dokončuje fantasy ságu The Dark Tower a šíria sa reči o tom, že jej dokončením by ukončil aj svoju spisovateľskú kariéru.

Richard Bachman

Bližšie informácie v hlavnom článku: Richard Bachman

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia King vydal romány – Rage (1977), The Long Walk (1979), Roadwork (1981), The Running Man (1982) and Thinner (1984) – pod pseudonym Richard Bachman. Nápad, ktorý je za skrytý za vytvorením pseudonymu, bolo otestovať, či dokáže zopakovať svoj úspech a tiež obavy z toho, že jeho popularita bola náhoda. Ďalším dôvodom je fakt, že vydavateľské štandardy v tých časoch povoľovali iba jednu knihu ročne.^[5] Ako pseudonym si vybral meno hardrockovej skupiny „Bachman-Turner Overdrive“, ktorej je fanúšikom.^[6]

Richard Bachman, ako Kingov pseudonym, bol odhalený úradníkom kníhkupectva Stevom Brownom vo Washingtone D.C., ktorý si všimol podobnosti medzi románmi Kinga a Bachmana a neskôr vypátral záznamy vydavateľa, ktoré menovali Kinga ako autora jedného z románov od Bachmana.^[7] Toto viedlo k uverejneniu článku v tlači, ktorý oznamoval Bachmanovu „smrť“ údajne na následky „rakoviny pseudonymu“.^[8] King v autorskej poznámke uverejnenej v románe The Dark Half (1989), kde sa pseudonym mení na spisovateľa, vyjadruje vďaku „zosnulému Richardovi Bachmanovi“. V roku 1996 vychádza Kingov román Desperation spoločne s Bachmanovým románom The Regulators, ktoré na seba voľne nadväzujú, i keď sa odohrávajú v iných časoch a na iných miestach. „Bachman“ je definitívne odsunutý na vedľajšiu koľaj, pretože jeho kniha je výrazne slabšia.

Počas tlačovej konferencie v Londýne v roku 2006 King vyhlásil, že objavil ďalší „Bachmanov“ román nazvaný Blaze; román bol vydaný 12. júna 2007. Faktom je, že pôvodný rukopis bol roky uložený v pracovni Univerzity Maine v Orono, Kingovej alma mater pod mnohými inými jeho prácami. Pred vydaním King úplne prepísal originálny rukopis z roku 1973.

King použil ešte jeden pseudonym; ako John Swithen napísal poviedku The Fifth Quarter.^[9]

Autonehoda

19. júna 1999, približne o 16:30, šiel King po krajnici cesty č. 5 (Route 5) v Lovelli, štát Maine, neďaleko miesta, kde býva. Vodič Bryan Smith, zmätený z voľne sa pohybujúceho psa, ktorý mu vbehol do zadnej časti jeho dodávky, stratil kontrolu nad riadením vozidla, na čo vzápätí vrazil do Kinga, ktorého odhodilo do vzdialenosti 4,3 m (14 stôp) od miesta nárazu.^[10] Podľa zástupcu šerifa okresu Oxford County Matta Bakera, bol King zasiahnutý zozadu a podľa očitých svedkov vodič neprekročil rýchlosť, ani nejazdil bezohľadne.^[11]

King napriek značným bolestiam bol natoľko pri zmysloch, že dokázal dať zástupcovi šerifa telefónne číslo, aby mohol informovať jeho rodinu. Spisovateľa najskôr previezli do Cumberlandskej nemocnice v Brightone, odkiaľ bol prevezený vrtuľníkom do ústredného nemocenského centra (CMMC) v Lewistone, Maine. Kvôli zraneniam (viacnásobná zlomenina pravej nohy, prepichnutá pravá strana pľúc, zlomený bedrový kĺb) bol v CMMC hospitalizovaný do 9. júla. Kosti jeho pravej nohy boli natoľko polámané, že lekári spočiatku zvažovali amputáciu, nakoniec sa im podarilo nohu zastabilizovať pomocou fixačného zariadenia.^[12] Počas desiatich dní absolvoval päť operácií, po ktorých sa vrátil k práci na knihe On Writing: A Memoir of the Craft, hoci jeho bedrový kĺb bol ešte roztrieštený. Dokázal však sedieť len 40 minút než sa bolesť natoľko zhoršila, až sa stala neznesiteľnou.^[13]

Kingov právnik odkúpil Smithovu dodávku za 1 500 dolárov, aby predišiel jej predaju cez eBay. Dodávka bola neskôr zošrotovaná na vrakovisku, čo Kinga sklamalo, nakoľko sníval o tom, že len čo sa mu noha zahojí, vybije si na nej zlosť s baseballovou pálkou. King sa neskôr v rozhovore pre rozhlasovú stanicu „Fresh Air“ priznal, že chcel vozidlo zničiť s krompáčom v rukách úplne sám.^[14]

Spolupráca na rôznych projektoch

Literárna

King napísal dva romány s uznávaným spisovateľom hororov Petrom Straubom a to The Talisman (1984) a pokračovanie Black House (2001). King uviedol, že spolu s Petrom Straubom pravdepodobne napíše tretí a zároveň záverečný diel príbehov o Jackovi Sawyerovi, ale zatiaľ si nestanovili čas na jeho dokončenie.

V roku 1988 produkoval knihu umenia „My Pretty Pony“ s Barbarou Kruger, vydanú knižnicou „Whitney Museum of American Art“ v limitovanom náklade 250 výtlačkov. V roku 1989 bola kniha znova vydaná Alfredom A. Knopfom v klasickom obchodnom vydaní.^{[15][chýba zdroj}

S románopiscom a fanatickým fanúšikom bejzbalového tímu Red Sox Stewartom O'Nanom napísal knihu Faithful (2004), ktorá zachytáva jednu sezónu zmieneného tímu.

Spolu so synom Joe Hillom napísal novelu „Throttle“, ktorá bola publikovaná v antológii He Is Legend: Celebrating Richard Matheson, (Gauntlet Press, 2009).^{[16][chýba zdroj}

V brožovanej väzbe vyšiel „The Diary of Ellen Rimbauer: My Life at Rose Red, pre Kinga napísaný román z minisérie „Rose Red“. Knihu napísal Ridley Pearson, ktorý použil charakter postáv a drobné príbehové črty vytvorené Kingom, no bola vydaná bez autora na obálke.

Hudobná

King je fanúšik rockovej skupiny AC/DC, ktorá nahrala soundtrack pre film Maximum Overdrive (1986), ktorý režíroval a je aj autorom scenára.

Skupina The Ramones je ďalšou Kingovou srdcovou záležitosťou. The Ramones napísali titulnú pieseň pre film Pet Sematary a objavili sa aj vo videoklipe. King zaradil skupinu niekoľkokrát do rôznych románov a noviel a The Ramones zaradili Kinga do piesne „It's Not My Place (In the 9 to 5 World)“. Navyše Stephen King napísal poznámky pre ich radový album We're a Happy Family.

V roku 1988 skupina Blue Öyster Cult nahrala a prerobila svoju vlastnú pieseň z roku 1974 „Astronomy“. Singel má viacero verzií, z ktorých verzia pre rádiá začína Kingom nahovoreným rozprávaním.^[17]

Rok 1996 priniesol spoluprácu medzi Kingom a Michaelom Jacksonom na vytvorení 40-minútového videoklipu „Ghosts“, v ktorom Jackson stvárňuje samotára žijúceho v obrovskom sídle konfrontovaného so skupinou obyvateľov, žiadajúcich jeho odchod z ich komunity.

Napísal dej muzikálu „Ghost Brothers of Darkland County“ spolu s Johnom Mellencampom, autorom hudby. Myšlienka vznikla už v roku 2000, no prvé predstavenie sa konalo až v apríli 2012.^{[18][chýba zdroj}

King hral na gitare v rockovej skupine Rock-Bottom Remainders, ktorými členmi sú rôzni umelci, napríklad Dave Barry, Ridley Pearson, Scott Turow či Matt Groening, tvorca legendárneho seriálu Simpsonovci. Podľa ich vyhlásenia, žiaden z nich nemá akýkoľvek hudobný talent.

V roku 2010, King spolupracoval s hudobníkom Shooterom Jenningsom a jeho kapelou „Hierophant“ v úlohe rozprávača pre ich album „Black Ribbons“.^[19]

Bibliografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kníh Stephena Kinga

Referencie

1. ↑ Morgan, Robert. Stephen King, Newsnight, BBC, 22. november 2006
2. ↑ The Nebula Awards, Fantastic Fiction. Dátum prístupu: 11. marec 2011.
3. ↑ "CDistinguished Contribution to American Letters ", National Book Foundation. Dátum prístupu: 11. marec 2011.
4. ↑ "FORUMS du CLUB STEPHEN KING (CSK)". Forum Stephen King. Dátum prístupu: 8. marec 2012.
5. ↑ King, Stephen. Stephen King FAQ: "Why did you write books as Richard Bachman?" . StephenKing.com, . Dostupné online. Archivované 2006-11-15 z originálu. ^{[chýba zdroj}
6. ↑ STEVE, Newton. Bachman-Turner Overdrive founder searched for Stephen King . Straight.com, 13. január 2009, . Dostupné online.
7. ↑ Brown, Steve. 'Richard Bachman Exposed'. Lilja's Library: The World of Stephen King. Dátum prístupu: 27. december 2008.
8. ↑ 'Blaze – Book Summary'. Simon & Schuster. Dátum prístupu: 10. január 2009.
9. ↑ BEAHM, George. Stephen King from A to Z: An Encyclopedia of His Life and Work.  : Andrews McMeel Publishing, 1998. ISBN 978-0836269147. S. 75.
10. ↑ name=KingOnWriting
11. ↑ Liljas-library homepage . . Dostupné online. Archivované 2005-03-07 z originálu.
12. ↑ Rogak, Lisa. Haunted heart: The Life and Times of Stephen King na stránke Google Books. Dátum prístupu: 27. september 2010.
13. ↑ King, Stephen (2000). On Writing. New York: Pocket Books. ISBN 0-671-02425-6. str. 253–270.
14. ↑ "Novelist Stephen King" Fresh Air; NPR 22. jún 2001
15. ↑ The Collection | Barbara Kruger. My Pretty Pony. 1988 . MoMA, . Dostupné online.
16. ↑ Gauntlet Press website, forth coming titles . Gauntletpress.com, . Dostupné online. Archivované 2011-05-11 z originálu.
17. ↑ Bolle Gregmar. Complete Blue Öyster Cult Discography . Blue Öyster Cult, . Dostupné online. Archivované 2007-11-28 z originálu. ^{[chýba zdroj}
18. ↑ HETRICK, Adam. Stephen King-John Mellencamp Musical Ghost Brothers of Darkland County Will Materialize in Atlanta . 31. marec 2011, . Dostupné online.
19. ↑ LEWIS, Randy. Shooter Jennings and Stephen King team for 'Black Ribbons'. Los Angeles Times, February 27, 2010. Dostupné online .

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stephen King
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Stephen King
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stephen King

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Stephen King's Official Web Site
• Official Website for Carrie the Musical
• Stephen & Tabitha King Foundation
• La Torre Nera – Stephen King Italian/English Website
• Club Stephen King French English Website
• Video Archivované 2010-04-26 na Wayback Machine of a March 2008 interview with King in Sarasota, Fla.
• German web site
• Working with the King – Shotsmag Ezine Interview with Philippa Pride, King's UK editor
• Stephen King quotes...everyday
• Stephen King v Internet Speculative Fiction Database (po anglicky)
• Christopher Lehmann-Haupt and Nathaniel Rich. Stephen King, The Art of Fiction No. 189. The Paris Review, Fall 2006. Dostupné online.