A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Steve Jobs | |
| podnikateľ, obchodný magnát, priemyselný dizajnér, majiteľ médií a investor | |
| Jobs v roku 2010 | |
| Rod. meno | Steven Paul Jobs |
|---|---|
| Narodenie | 24. február 1955 San Francisco, Kalifornia, USA |
| Úmrtie | 5. október 2011 (56 rokov) Palo Alto, Kalifornia, USA |
| Známy vďaka | jedna z najvýraznejších osobností revolúcie v oblasti osobných počítačov spolu so Stevom Wozniakom spolutvorca osobných počítačov Macintosh, digitálnych hudobných prehrávačov iPod, smartfónov iPhone, tabletov iPad a prvých Apple Stores |
| Alma mater | Reed College (1972 – 1974) |
| Profesia | spoluzakladateľ, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti Apple hlavný investor a výkonný riaditeľ filmového štúdia Pixar zakladateľ, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti NeXT |
| Aktívne roky | 1976 – 2011 |
| Rodičia | Abdulfattah Jandali (biologický otec) Joanne Schieble (biologická matka) Paul Jobs (adoptívny otec) Clara Jobsová (adoptívna matka) |
| Súrodenci | Mona Simpsonová (biologická sestra) |
| Manželka | Laurene Powell Jobsová (od 1991) |
| Partnerka | Chrisann Brennanová (1972 – 1977) |
| Deti | 4, vrátane dcéry Lisy Brennanovej-Jobsovej |
| Podpis | |
| Odkazy | |
| Webstránka | apple.com |
| Commons | |
Steven Paul Jobs (* 24. február 1955, San Francisco – † 5. október 2011, Palo Alto) bol americký podnikateľ, obchodný magnát, priemyselný dizajnér, majiteľ médií a investor. Bol jednou z vedúcich osobností počítačového priemyslu a spoluzakladateľom, predsedom a generálnym riaditeľom spoločnosti Apple, predsedom a väčšinovým akcionárom štúdia Pixar, členom predstavenstva konglomerátu The Walt Disney Company po prevzatí Pixaru a zakladateľom, predsedom a generálnym riaditeľom firmy NeXT. Spolu so svojím prvým obchodným partnerom a spoluzakladateľom spoločnosti Apple Stevom Wozniakom je všeobecne uznávaný za spustenie revolúcie v oblasti osobných počítačov v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Jobs sa narodil v San Franciscu sýrskemu otcovi a nemecko-americkej matke. Krátko po narodení bol adoptovaný. V roku 1972 začal študovať na Reed College, ale už po jednom semestri štúdium zanechal. Školu však navštevoval naďalej, ale chodil len na kurzy, vrátane kaligrafie, ktorý viedol Robert Palladino. V roku 1974 cestoval po Indii a hľadal osvietenie. Neskôr študoval zen-budhizmus. V roku 1976 založil spolu s Wozniakom spoločnosť Apple, aby predával Wozniakov osobný počítač Apple I. O rok neskôr si spoločne vyslúžili slávu a bohatstvo výrobou a predajom počítača Apple II, jedného z prvých veľmi úspešných masovo vyrábaných mikropočítačov. Jobs videl v roku 1979 komerčný potenciál počítača Xerox Alto, ktorý sa ovládal myšou a mal grafické používateľské rozhranie (GUI). To viedlo k vývoju počítača Apple Lisa v roku 1983, ktorý však nebol úspešný. Po ňom nasledoval v roku 1984 prelomový Macintosh, prvý sériovo vyrábaný počítač s GUI. V roku 1985 sa Macintosh dostal aj do odvetvia desktop publishingu vďaka Apple LaserWriter, prvej laserovej tlačiarni s vektorovou grafikou.
V roku 1985 bol Jobs po dlhom boji o moc s predstavenstvom Applu a jeho vtedajším generálnym riaditeľom Johnom Sculleym donútený odísť zo spoločnosti. V tom istom roku vzal so sebou niekoľko zamestnancov Applu a založil firmu NeXT, ktorá sa špecializovala na vývoj počítačových platforiem pre vysoké školy a obchodné trhy. Okrem toho pomohol rozvíjať priemysel vizuálnych efektov, keď v roku 1986 financoval vyčlenenie The Graphics Group (neskôr premenovanej na štúdio Pixar) z divízie počítačovej grafiky spoločnosti Lucasfilm Georgea Lucasa. Štúdio Pixar vytvorilo prvý 3D počítačom animovaný celovečerný film Toy Story (1995) a stalo sa významným animačným štúdiom, ktoré odvtedy vyprodukovalo viac ako 25 filmov.
V roku 1997 sa Jobs vrátil do Applu ako generálny riaditeľ potom, ako spoločnosť prevzala NeXT. Do veľkej miery sa zaslúžil o oživenie Applu, ktorý bol na pokraji bankrotu. Úzko spolupracoval s britským dizajnérom Jonym Ivom na vývoji radu produktov, ktoré mali väčší kultúrny dosah, počnúc reklamnou kampaňou „Think different“ a končiac obchodom Apple Store, App Store (iOS), počítačom iMac, iPadom, iPodom, iPhonom, iTunes a iTunes Store. V roku 2001 bol pôvodný operačný systém Mac OS nahradený úplne novým operačným systémom Mac OS X (teraz známy ako macOS), ktorý bol založený na platforme NeXTSTEP firmy NeXT, čím operačný systém prvýkrát získal moderný unixový základ. V roku 2003 bol Jobsovi diagnostikovaný neuroendokrinný nádor pankreasu. Zomrel 5. októbra 2011 vo veku 56 rokov na zástavu dýchania súvisiacu s týmto nádorom. V roku 2022 mu bola posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody.
Vyznamenania a ocenenia
- 2022: posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody
- 2013: posmrtne uvedený ako Disney Legend.
- 2012: Grammy Trustees Award, cena pre tých, ktorí ovplyvnili hudobný priemysel, ktoré nesúvisia s výkonom.
- 2007: Jobs bol uvedený do Kalifornskej siene slávy, ktorá sa nachádza v Kalifornskom múzeu histórie, žien a umenia.
- 2007: Jobs bol menovaný za najsilnejšieho človeka v biznise magazínom Fortune.
- 1989: „Entrepreneur of the Decade“ od magazínu Inc.
- 1987: Jobs bol ocenený Jeffersonovou cenou za verejné služby (Jefferson Award Of Public Service)
- 1985: Jobs spoločne so Stevom Wozniakom získali National Medal of Technology za ich vývoj a zavedenie osobného počítača.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Steve Jobs
Externé odkazy
- Oficiálna pamätná stránka (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Steve Jobs na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Gero
Štefan Patrik Kováč
Štefan Slivka
Adalbert Seitz
Adam Szentpétery
Adriana Kučerová
Alain Prost
Alexander Hell
Alexandr Arturovič Rou
Alexej Viačeslavovič Kovaľov
Antony Dupuis
Anton Ťažký st.
Anton Makay
Arne Laurin
Arrigo Boito
Barbora Lichá
Barry Bostwick
Beth Brodericková
Branislav Becík
Brian Dabul
Brian Schmidt
Bruno Aveillan
Catherine Cesarsky
Charles Le Brun
Chester Nimitz
Chris Fehn
Dana R. Fisher
Dana R. Fisherová
Daniel Iráni
David J. Wineland
Dawid Kurminowski
Debra Jo Ruppová
Emil Dežőfi
Erna Solbergová
Felix Bernstein
Filip Šebo
Fiodor Fiodorovič Ušakov
František I. Rákoci
Gájatrí Čakravartíová Spiváková
Grigorij Alexandrovič Margulis
Hans-Dieter Flick
Hieroným Oravský
Ibn Battúta
Imrich Gášpár
Ivana Kováčová
Ivica Račan
Ján Ľupták
Ján Hudacký
Ján Nosko
Jacques de Vaucanson
Jan Syrový
Jiří Trnka
Jindřich Šťáhlavský
Johannes Clauberg
Jozef Alberty
Jozef Bača
Jozef Barši
Judith Butler
Judith Butlerová
Juraj Bindzár
Karolina Světlá
Karol V. (Svätá rímska ríša)
Klára Koukalová
Klement VIII. (pápež)
Konstantin Alexandrovič Fedin
Ladislav Vokáň
Laimdota Straujumsová
Larry James Kulick
Lesia Ukrajinka
Lleyton Hewitt
Ludvík Aškenazy
Maciej Kazimierz Sarbiewski
Marko Vrzgula
Matej (Svätá rímska ríša)
Matej Bahil
Matej Faber
Matej Lochman
Matej Marko
Matej Tatarka
Matyáš Bernard Braun
Max Black
Michel Legrand
Peter Sklenčár
Petra Brocková
Pico della Mirandola
Renata Scottová
Rupert Holmes
Santiago González
Sergej Rudoľfovič Šabanov
Slovinské národné futbalové mužstvo
Steve Jobs
Svatopluk Beneš
Tatiana Zachar Podolinská
Terry Winograd
Thomas Newcomen
Trace Cyrus
Viliam Turčány
Vladimír Kozlík
Vladimir Bartol
Zdzisław Beksiński
Zuzana Belohorcová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
