A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Strahovský kláštor je najstarší premonštrátsky kláštor v Čechách založený v roku 1140, a jedna z najvýznamnejších architektonických pamiatok Českej republiky. V kláštore, ktorý bol po roku 1990 obnovený, sídli aj Pamätník národného písomníctva a súčasťou kláštora je slávna Strahovská knižnica a obrazáreň.
Dejiny
Kláštor založil v roku 1140 Vladislav II. na podnet olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka a dostal nové meno Sion. V roku 1142 sem prišli premonštrátskí mnísi z westfálskeho Steinfeldu.[1] Kamenný kostol a kláštor bol vybudovaný v druhej polovici 12. storočia, v roku 1178 tu bol pochovaný kráľ Vladislav II. a po úpravách bol kostol po druhé vysvätený v roku 1182.
Po požiari v roku 1258 a v 14. storočí bol kláštor rôzne prestavovaný. Po vyplienení v husitských vojnách v roku 1420 bol obnovený a výrazne prestavaný až v rokoch 1601 – 1605 (kostol) a 1614 – 1626. V roku 1613 bola tiež novo založená opátska záhrada. V roku 1627 sem boli z Magdeburgu prevezené ostatky zakladateľa premonštrátského rádu svätého Norberta (+ 1134).
V roku 1648 kláštor vyrabovalo švédske vojsko, ktoré odviezlo i veľkú časť knižnice. Barokovú prestavbu viedli architekti Giovanni Domenico Orsi (1671 – 1674), ktorý postavil aj novú sálu knižnice (dnešný Teologický), a Jean-Baptiste Mathey (budova opátstva, po 1682). Po poškodení kostola v roku 1742 opravoval fasády Anselmo Lurago a koncom 18. storočia sa na prestavbách priečelia Filozofickej sály knižnice podieľal Ignác Ján Nepomuk Palliardi.
V roku 1950 bol kláštor uzavretý a mnísi z väčšej časti deportovaní do zberných táborov. Pri rekonštrukcii pre účely Pamätníka národného písomníctva v rokoch 1950 – 1953 sa ukázalo, že veľké časti pôvodnej románskej stavby kostola i kláštora sa zachovali, a to až do výšky prvého poschodia. V rokoch 1992 – 1993 bol kláštor obnovený a v nasledujúcich rokoch opravený.[2]
Bazilika Nanebovzatia Panny Márie
Pôvodne románska bazilika Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 12. storočia bola goticky prestavovaná po požiari v roku 1258. Zároveň bola k severnej bočnej lodi pristavaná kaplnka zasvätená pôvodne sv. Voršile, dnes svätému Norbertovi.
Ďalšia prestavba prišla po vyplienení baziliky husitmi a dlhom chátraní až za opáta Jana Lohelia v rokoch 1601 – 1605, kedy bola strhnutá priečna loď a staré veže priečelia a postavené nové. V renesančných úpravách pokračoval i jeho nástupca Kašpar Questenberg, ktorý v rokoch 1630 – 1631 dal baziliku predĺžiť a vybudovať nové priečelie. K južnej lodi potom dal pristavať kaplnku Panny Márie Pasovskej.
Súčasná baroková podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku 1742 a 1751 poškodená pri francúzskom a pruskom ostreľovaní Prahy. Bazilika bola dôkladne opravená po roku 1993.[3]
Knižnica
Strahovská knižnica je jedna z najcennejších a najlepšie zachovaných historických knižníc nielen v Česku. Uchováva cez 200 tisíc kníh, z toho cez 3 000 rukopisov a 1 500 prvotlačí, uložených vo zvláštnom depozitári. Knižnicu tvoria dve sály, Teologická a väčšia Filozofická, a spojovacie chodby medzi nimi.
Teologická sála
Najstaršia časť dnešnej knižnice, takzvaná Teologická sála, vznikla v rokoch 1671 – 1674 podľa návrhu a pod vedením G. D. Orsiho. Stropné fresky od strahovského mnícha Siarda Noseckého sú z rokov 1721 – 1727. V sále je uložená hlavne teologická literatúra, väčšinu severnej steny pokrývajú rôzne vydania biblie.
Kabinet kuriozít a spojovacia chodba
Obe spojovacie chodby slúžia tiež ako knižnice, na západnom konci severnej spojovacej chodby je takzvaný kabinet kuriozít, predchodca neskorších múzeí. V zasklených skriniach sú tu umiestnené pozoruhodné prírodniny (lastúry, vypchaté zvieratá a pod.).
Filozofická sála
Hlavná klenutý sála historickej knižnice, nazvaná Filozofická, o rozmeroch asi 10 x 32 m siaha cez dve poschodia budovy a má zhruba v polovice výšky ochodzu. Vznikla úpravou pôvodnej sýpky v rokoch 1783 – 1785 s novým priečelím od I. J. Palliardiho a sochami I. Platzera. V roku 1792 bola upravená tak, aby sa sem mohol presťahovať knižničný mobiliár z roku 1778 zo zrušeného kláštora v Louke u Znojma. Stropné fresky sú od F. A. Maulbertsche z roku 1794 a znázorňujú duchovný vývoj ľudstva.
Obrazáreň
Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v 18. storočí tu existovala hodnotná zbierka obrazov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom (1834) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o Ružencovú slávnosť, Dürerove najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia mala obrazáreň cez tisíc položiek. Sálu so stovkami obrazov navštevovali ročne desiatky, neskôr stovky záujemcov z celé Európy. Napriek tomu bola možnosť vidieť zbierku obmedzená jej umiestnením v priestoroch klauzúry. Po násilnom zrušení kláštora v roku 1950 boli zbierky rozdelené, najhodnotnejšie časti prevzala pražská Národná galéria a ďalšie diela sa väčšinou dostali do správy pamiatkových objektov.
Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch 1992 – 1993 fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej expozícii, predstavujúcej výber časti najkvalitnejších obrazov z časového rozmedzia 14. až 19. storočia. Súčasná expozícia je výberom tematických celkov, ktoré sú v strahovskej zbierke obsiahnuté.
Súčasnosť kláštora
V súčasnosti je opátom Kráľovskej kanónie premonštrátov na Strahove Rmus. D. Michael Josef Pojezdný (zvolený pôvodne ešte tajne v r. 1987). Ku kanónii patrí celkom 75 rehoľníkov žijúcich v kláštore samotnom, alebo na farách po celom Česku a v časti Slovenska.
Galéria
-
Nádvorie
-
Kláštorná bazilika Nanebovzatia Panny Márie na Strahove
-
Interiér baziliky
-
Bibliotéka, Filozofická sála
Referencie
- ↑ www.strahovskyklaster.cz
- ↑ P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 348-360.
- ↑ P. Vlček a kol., Umělecké památky Prahy. Pražský Hrad a Hradčany. Str. 112-124.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strahovský kláštor
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Strahovský klášter na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk