Strapačka koralovitá

	strapačka koralovitá
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Oddelenie	bazídiové huby (Basidiomycota)
Trieda (classis)	Agaricomycetes
Rad (ordo)	lievikovcotvaré (Gomphales)
Čeľaď (familia)	lievikovcovité (Gomphaceae)
Rod (genus)	strapačka (Ramaria)
Druh (species)	Strapačka koralovitá (R. botrytis)
Vedecký názov
	Ramaria botrytis
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Strapačka koralovitá (staršie: strapačka koralová^[1], do roku 1954: kuriatka jarmusové^[1]; lat. Ramaria botrytis) je jedlá huba z čeľade lievikovcovité (Gomphaceae).

Opis

Plodnice strapačky koralovitej sú 5 – 12 cm široké a 10 – 15 cm vysoké, majú pomerne hrubý, krátky a holý bazálny kmeň, ktorý je najprv belavý alebo biely, neskôr od výtrusov okrový až kožovožltkastý.^[2] Bazálny kmeň plodnice sa rozkonáruje na väčší počet konárov a opäť rozdeľuje viacnásobne na nepravidelne rozložené tenké vzpriamené belavé až krémové konáriky, zakončené krátkymi ostňami.^[3] Ostnaté (či zúbkaté) konce sú za mladi vínovočervené, v dospelosti hnedasté.^[4] Dužina je belavá až žltkastá, krehká a šťavnatá. Má slabú vôňu a nevýraznú, v starobe horkastú alebo kyslastú chuť.^[3] Výtrusy sú elipsoidné, na povrchu šikmo pásikavé, bledookrové so škoricovohnedým odtieňom, 11 – 18 × 4 – 6 μm veľké. Výtrusný prach je bledožltookrový.^[4]^[2]

Výskyt

Strapačka koralovitá rastie od júla do októbra^[4] v listnatých lesoch, najmä v podhorských oblastiach (zriedkavejšie v ihličnatých lesoch). Rozšírená je v celom miernom pásme severnej pologule.^[3] U nás je miestami veľmi rozšírená, inde zas úplne chýba.^[2]

Praktický význam

Je to jedlá huba strednej chuťovej kvality (zo strapačiek je však najchutnejšia^[3]), vhodná najmä do polievok. Na jedenie odporúčajú zbierať len mladé plodnice, ktoré sú chutnejšie. Pri kuchynskej úprave treba konce konárikov odrezať, pretože v dospelosti bývajú horké.^[2]

Možnosť zámeny

Zámena je možná s inými druhmi strapačiek. Staršie plodnice všetkých druhov strapačiek majú takmer rovnakú farbu a ich rozlišovacie znaky takmer miznú. Preto zbierame len mladé plodnice, ktoré možno spoľahlivo určiť.^[3]

Galéria

plodnica s bazálnym kmeňom
typické znaky plodnice

Referencie

↑ ^a ^b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online . ISSN 0560-3048.
↑ ^a ^b ^c ^d Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 140.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 284.
↑ ^a ^b ^c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 114.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strapačka koralovitá

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[X-1] NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online . ISSN 0560-3048.

[:140-2] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 140.

[:284-3] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 284.

[:114-4] Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 114.

[1]

[2]

[3]

[4]