Stredoveká latinčina je v širšom zmysle latinčina v časovom úseku od zániku antickej latinčiny po taliansku renesanciu a humanizmus, keď vznikne latinčina humanistická, novoveká, čiže v časovom intervale približne 500/600-1300/1500. Významnou osobnosťou vymedzujúcou začiatok stredovekej latinčiny by mohol byť Cassiodorus a zasa koniec stredovekej latinčiny Dante a Francesco Petrarca.

V užšom zmysle slova nazývame stredovekou latinčinou ten svojrázny jazykový útvar, keď už nebola nikomu materčinou, keď už každému, kto ňou hovoril, bola jazykom cudzím, učeným, ktorý sa už bolo možno naučiť iba v školách, teda od vzniku románskych jazykov, zhruba od 9. stor.

Stredoveká latinčina je predmetom skúmania latinskej filológie ako časti medievalistiky. Po rozpade západného rímskeho impéria ostala latinčina úradným jazykom v barbarských kráľovstvách a vo Východorímskej (byzantskej) ríši. V Gálii, Hispánii, Itálii, Dalmácii a na západných ostrovoch stredomria boli Rimania väšinovým obyvateľstvom, zatiaľ čo germánski vládcovia boli iba vládnúca menšina. Rimania tvorili vzdelanú väčšinu a zastávali dôležité funkcie. Latinčina sa však u ľudí používala vo svojej ľudovej forme a i tá sa postupne zjednodušovala. Tak sa stávalo, že ani Rimania nepoznali svoj jazyk a ťažko sa vyjadrovali. Toto zjednodušovanie sa dialo v určitých oblastiach a preto sa z jedného jazyka stalo viac románskych jazykov. Už v 6st. sa v Dalmácii vytvoril románsky jazyk. Postupné upadanie latinčiny sa začalo v 9 st., kedy sa už hovorí o románskych jazykoch. V byzantskej ríši sa však rímska menšina postupne hellenizovala. Obyčajnému ľudu východorímskej ríše (Grékom) to bol cudzí jazyk a i aristokracia bola prevažne grécka. Tak cisár Iraklios v 7 st. zrušil latinčinu a uznal prvenstvo jedinému jazyku, gréčtine Koine(nov. gr. Koini), ktorá sa však vtedy prestávala u ľudu používať a nahradil ju ľudový jazyk. V nasledujúcich storočiach bola Byzancia čisto grécky štát. Latinčina na západe sa postupne trnsformovala na románske jazyky. Spisovná latinčina bola iba jazykom vznešených textov.

Pozri aj

• Kategória:Latinské výrazy

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.