Stribog je staroslovanský boh vetra a búrok. Vyskytuje sa vo vzťahu s vodou, Slnkom, počasím a dušami zomretých, je aj boh spevu a lásky. Môže byť dobrý aj zlý, prináša šťastie aj nešťastie. Jeho meno je odvodené asi od striebra, ktoré je synonymum šťastia. V ruskom epose Slovo o pluku Igorovom (12. stor.) je poznámka, že vetry vanúce od mora sú "vnuci Striboga".

Miesto v panteóne

Stribog mal veľa synov a ľudia verili, že keď je búrka, tak sa on aj jeho synovia preháňajú opití po krajine na svojich koňoch. Podľa niektorých zdrojov mal štyroch synov v podobe južného, severného, západného a východného vetra. Južný vietor prinášal teplo a vlahu, severný zimu, ale aj zdravie, západný dážď a východný zasa čistý vzduch. Jeho žena bola Meluzína.

Charakteristika

Stribog má veľkú moc, silu a bohatstvo. Na svojich cestách prevanie celý svet a preto je vševediaci, spája sa aj s veštením a hádaním budúcnosti. Jeho symbol je biely kôň na ktorom jazdí (v mnohých rozprávkach sa rýchly kôň nazývy Vietor). Stribog prináša šťastie, ale aj nešťastie, ba smrť. Starí Slovania verili, že s vetrom lietajú aj duše mŕtvych.

Sviatok a uctievanie

Stribogovi sa zvyčajne obetovala múka alebo (v dnešnom Slovinsku) štyri krajce chleba, pre štyri vetry. Mladý muž ho obyčajne vzýval, aby v dievčine vzbudil lásku a aby mu Stribog zaistil sobáš. Jeho obdobie je jeseň.

Referencie

• Růžička, J.: Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907

Tento článok týkajúci sa mytológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.