Strofika (od strofa, z gr. strofé obrat) je náuka o strofickej kompozícii básní, študujúca skladbu strofy (slohy), jej druhy a formy a ich ustálené samostatné útvary.^[1]

V antike sa strofy pomenúvali podľa počtu veršov: distichon, tristich, tetrastich (= kvartet), kvintet, sextet alebo podľa ich tvorcov: alkajská strofa, sapfická strofa) atď. Početné strofy a samostatné strofické útvary rafinovanej kompozície sa odvodzujú zo stredovekej trubadúrskej poézie románskych literatúr: stanca, sestína, ritornel, rondel, rondo, triolet, madrigal, rispet atď.; sonet, francúzska balada atď.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b} I. Verzológia - disciplína poetiky. In: ŠTRAUS, F.: Základy slovenskej verzológie, 2003.

Literatúra

• ŠTRAUS, František: Základy slovenskej verzológie. 1. vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2003. 251 s. ISBN 80-88878-81-0.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.