A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Subotica (Суботица) | |||
| Mesto | |||
Radnica mesta
| |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Kraj | Vojvodina | ||
| Okres | Severobáčsky obvod | ||
| Obec | Subotica | ||
| Nadmorská výška | 109 m n. m. | ||
| Súradnice | 46°6′1″S 19°39′56″V / 46,10028°S 19,66556°V | ||
| Rozloha | 290 km² (29 000 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 148 401 (2002) | ||
| Hustota | 511,73 obyv./km² | ||
| Primátor | Jenő Maglai (DS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 24000 | ||
| Tel. predvoľba | (+381) 24 | ||
| EČV | SU | ||
|
Poloha mesta v Srbsku
| |||
| Wikimedia Commons: Subotica | |||
| Webová stránka: www.Subotica.rs | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Subotica (srb. Суботица, Subotica, maď. Szabadka, rum. Subotita) je mesto na severe Srbska, druhé najväčšie v autonómnej provincii Vojvodina.
Je správne centrum Severobáčskeho obvodu a najsevernejšie mesto v Srbsku. Nachádza sa zhruba 10 km južne od maďarských hraníc. Etnicky je veľmi rôznorodé, no miernu väčšinu si udržuje obyvateľstvo maďarskej národnosti, nasledované Srbmi a inými juhoslovanskými menšinami.
V blízkosti mesta prechádza dôležitá medzinárodná cesta E75, spájajúca Nový Sad, Belehrad a zvyšok Balkánu s Maďarskom.
Dejiny
Subotica sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína 7. mája 1391, no osídlenie v okolí je oveľa staršie. Rozvoj mesta je poznačený jeho polohou, kedy bol dlhé desaťročia pohraničným mestom Uhorska s Osmanskou ríšou.
Neustále výboje viedli k častému sťahovaniu obyvateľstva, čo spôsobilo etnickú rôznorodosť. V Subotici tak okrem Maďarov žili Nemci, Slováci, Židia, Bulhari a Srbi. Často sa striedala vrchnosť, no i pomenovanie mesta a z pôvodného Zabadka malo ďalších viac ako 200 názvov.
Turci mesto obsadili v roku 1542 a vládli v ňom až do roku 1686, kedy bola Subotica spolu s celým Uhorskom obsadená vojskami Habsburskej monarchie. Súčasťou Uhorska mesto zostalo až do roku 1918, kedy sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Koncom 19. storočia nastal rozvoj mesta a vybudovali sa školy, pošta, železnica a rozvíjal priemysel. Druhá svetová vojna zmenila národnostné zloženie obyvateľstva, keď mesto opustili najmä Nemci a Židia.
Partnerské mestá
Galéria
-
Subotické divadlo
-
Synagóga v Subotici
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Subotica
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Subotica na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk



