Sucho v Európe v roku 1540 bolo klimatickou udalosťou v Európe. Suchá a horúčavy v tomto roku nasledovali po sérii extrémne suchých rokov počas predošlej dekády. Paradoxne, toto sucho nastalo počas malej ľadovej doby.

Christian Pfister z Univerzity v Berne uvádza, že sucho v roku 1540 v severnom Taliansku spôsobilo sled až 200 dní bez zrážok. Kroniky hovoria, že v decembri bolo ako v júli. Štúdium dendrologických dát ukázalo, že v niektorých regiónoch zrážky klesli na 20% a rieky ako Rýn, Labe či Seinu mohli ľudia prebrodiť po svojich. V Temži bolo tak málo vody, že do nej začala pritekať morská voda a tá obrátila tok rieky. Ustupujúce vody odhalili stratené poklady predchádzajúcich generácií. Kronikári žasli, keď na brehu zmenšujúceho sa Bodamského jazera narazila žena menom Anna Schmidová na 900 strieborných mincí z čias cisára Augusta.

Takéto podmienky priali vinárom. Víno z roku 1540 malo výbornú sladkú chuť a sa stalo vyhľadávaným. Produkcia bežných potravín však stagnovala, polia boli od horúčav popukané a pokles hladín riek znamenal, že vodné mlyny nemalo čo poháňať.

Obyvateľstvo dotknutých území bolo postihnuté aj chorobami, nastala epidémia úplavice. Infekčným chodobám podľa odhadov podľahlo pol milióna ľudí (Fredrik Charpentier Ljungqvist, Univerzita v Štokholme).

Ďalším problémom boli požiare. V mestách sa strach rozvinul do takej miery, že cudzinci boli často podozrievaní z podpaľačstva či dokonca čarodejníctva. Martin Luther bral toto sucho ako "znamenie konca čias".

Európske sucho v roku 1540 však nezanechalo dlhodobé následky. Poľnohospodárstvo postihnutej časti Európy sa v nasledujúcich rokoch zotavilo.^[1][2]

Referencie