Sui heredes (z lat. jeho dedičia) je termín používaný rímskym právom na označenie zákonných dedičov poručiteľa. Označuje osoby podriadené otcovskej alebo manželskej moci zomretého v okamihu jeho smrti, takže jeho smrťou sa stali svojprávnymi. Boli to teda synovia a dcéry, prípadne vnuci po zomretých synoch, ďalej manželka in manu; medzi dedičov však nepatrili emancipovaní potomkovia.

Ak medzi sui heredes boli potomkovia bližší aj vzdialenejší, delilo sa dedičstvo medzi nich podľa kmeňov (in stirpes), to znamená, že vzdialenejší dostali spolu len podiel svojho predka, ktorý by sa stal smrťou svojho poručiteľa sui iuris, keby bol v okamihu smrti poručiteľa ešte žil.^[1]

Referencie

1. ↑ REBRO K., BLAHO P., Rímske právo. IURA EDITION, spol. s r. o. Bratislava 2010, štvrté doplnené vydanie. s 453