Sukralóza
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C12H19Cl3O8
Synonymá	E 955
Vzhľad	Biely prášok so silne sladkou chuťou
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	397,64 g⋅mol-1
Teplota topenia	125 °C
Hustota	1,69 g/cm3
Rozpustnosť	283 g/dm3 (vo vode pri 20°C)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii. NFPA 704 1 1 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	56038-13-2
EINECS číslo	259-952-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Sukralóza je potravinárska prídavná látka s E číslom E 955, ktorá sa používa ako umelé sladidlo. Je bezkalorická, pretože z nej telo dokáže po prijatí spracovať len drobné množstvo. Taktiež neovplyvňuje hladinu krvného cukru a ani inzulínu^[1] a preto je vhodná aj pre diabetikov.^[2] Nespôsobuje ani tvorbu zubného kazu.^[3] V porovnaní s aspartámom a taktiež s acesulfámom draselným je 3-krát slaďšia, 2-krát sladšia ako sacharín a približne 320 až 1000-krát sladšia než sacharóza^[4] (bežný kuchynský cukor). Svojou štruktúrou je sukralóza podobná sacharóze, ale 3 hydroxylové skupiny sú nahradené atómom chlóru.

Sukralóza je stabilná pri zvýšených teplotách a aj v širokom rozpätí pH a preto je vhodná aj na varenie rôznych jedál.

História

Sukralóza bola vynájdená v roku 1976 vedcami z anglickej firmy Tate & Lyle, ktorí spolupracovali s anglickými vedcami Leslie Houghom a Shashikant Phandisom^[5], keď skúmali využitie sacharózy a jej syntetických derivátov. Hough vtedy povedal Phandisovi aby "odskúšal" chlórovaný derivát, pod čím on rozumel, že ho má ochutnať.^[6] Keď tak spravil, zistil, že zlúčenina má silne sladkú chuť. Firma Tate & Lyle si nechala sukralózu ešte toho roku patentovať. Poprvýkrát bola povolená na použitie až v roku 1991 v Kanade a následne v Austrálii v roku 1993, v Novom Zélande v roku 1996, v USA v roku 1998 a v EÚ v roku 2004.

Zdravie a bezpečnosť

Sukralóza je bezpečná podľa viacerých inštitúcií zodpovedných za potravinársku bezpečnosť ako napríklad FDA, vedecký výbor pre potraviny Európskej Únie.

Podľa CDA je bezpečné denné množstvo sukralózy 9 mg/kg telesnej hmotnosti.^[7] Tomu, že sukralóza je bezpečná nasvedčuje taktiež to, že vedľajšie účinky sa začínajú objavovať až pri konzumácii viac než 1500 mg/kg telesnej hmotnosti sukralózy za deň.^[8]

Väčšina sukralózy prijatej do tela tráviacou sústavou jednoducho prejde, bez toho aby sa vstrebala a v nezmenenej podobe sa vylučuje v stolici. Pri prechode cez črevá sa absorbuje 11 - 27 % z prijatej sukralózy^[9], tú však z krvi odstraňujú obličky a vylučuje sa v moči, pričom v krvi zostáva 20 - 30 % zo vstrebanej sukralózy, ktorá sa následne v tele metabolizuje^[9]. To znamená, že z celkového zkonzumovaného množstva sa v tele spracuje iba 2 - 8 %.

Aj keď je sukralóza vhodná aj pre diabetikov, niektoré sukralózové sladidlá obsahujú okrem samotnej sukralózy aj iné látky ako napríklad dextróza a maltodextrín, ktoré môžu ovplyvniť hladiny inzulínu.

Určité výskumy na zvieratách naznačujú istú spojitosť medzi sukralózou a úbytkom prospešných črevných baktérií, čo by mohlo viesť k tráviacim ťažkostiam.^[10]

Kalorické hodnoty

Aj keď je sukralóza bezkalorická, sukralózové sladidlá obsahujú často aj iné látky ako dextróza a maltodextrín, ktoré pridávajú približne 2 - 4 kalórie na jednu čajovú lyžičku takéhoto sladidla.

Podľa istého výskumu sukralóza v mozgu nedokáže aktivovať dopamínové dráhy, čím sa človeku nedostane pocit uspokojenia chuti na cukor a takýto človek môže stále vyhľadávať vysoko kalorické sladké jedlá na uspokojenie chuti na cukor.^[11]

Vplyv na životné prostredie

Podľa istého výskumu dokážu niektoré mikroorganizmy v životnom prostredí sukralózu rozkladať.^[12]

Podľa švédskeho výskumu sa sukralóza z odpadových vôd nedá efektívne odstrániť ani v čistiarni odpadovej vody a vo vode odchádzajúcej z takejto čistiarne sa sukralóza nachádza v koncentrácii v rozmedzí niekoľkých μg/l.^[13] Pri takejto koncentrácii nie sú známe žiadne ekotoxické účinky, no Švédska agentúra na ochranu životného prostredia varuje, že hladiny sukralózy v životnom prostredí sa môžu zvyšovať, ak sa táto zlúčenina bude v prírode rozkladať len pomaly.

Pri zahrievaní na vysoké teploty (>350 °C) v kovových nádobách sa môžu vo vznikajúcom dyme uvoľňovať polychlórované dibenzo-p-dioxíny a iné perzistentné organické látky znečisťujúce životné prostredie.^[14]

Referencie

1. ↑ BLOOM, S. R.; FROST, G. S.; GHATEI, M. A.. Effects of oral ingestion of sucralose on gut hormone response and appetite in healthy normal-weight subjects. European Journal of Clinical Nutrition, 2011-04, roč. 65, čís. 4, s. 508–513. Dostupné online . ISSN 1476-5640. DOI: 10.1038/ejcn.2010.291. (po anglicky)
2. ↑ PI-SUNYER, F. Xavier; TROUT, J. Richard; SHAMOON, Harry. Lack of effect of sucralose on glucose homeostasis in subjects with type 2 diabetes. Journal of the American Dietetic Association, 2003-12-01, roč. 103, čís. 12, s. 1607–1612. Dostupné online . ISSN 0002-8223. DOI: 10.1016/j.jada.2003.09.021. (English)
3. ↑ FOOD AND DRUG ADMINISTRATION, HHS. Food labeling: health claims; dietary noncariogenic carbohydrate sweeteners and dental caries. Final rule. Federal Register, 2006-03-29, roč. 71, čís. 60, s. 15559–15564. PMID: 16572525. Dostupné online . ISSN 0097-6326.
4. ↑ Wayback Machine . web.archive.org, 2014-11-29, . Dostupné online.
5. ↑ Sucralose . . Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ GRATZER, Walter. Eurekas and Euphorias: The Oxford Book of Scientific Anecdotes.  : OUP Oxford, 2002-09-26. Google-Books-ID: 4eTIxt6sN2oC. Dostupné online. ISBN 9780191579295. (po anglicky)
7. ↑ Wayback Machine . web.archive.org, 2009-02-05, . Dostupné online.
8. ↑ ScienceDirect . www.sciencedirect.com, . Dostupné online.
9. ↑ ^{a b} Wayback Machine . web.archive.org, 2015-04-02, . Dostupné online.
10. ↑ SCHIFFMAN, Susan S.; ROTHER, Kristina I.. Sucralose, A Synthetic Organochlorine Sweetener: Overview of Biological Issues. Journal of Toxicology and Environmental Health. Part B, Critical Reviews, 2013-9, roč. 16, čís. 7, s. 399–451. PMID: 24219506 PMCID: PMC3856475. Dostupné online . ISSN 1093-7404. DOI: 10.1080/10937404.2013.842523.
11. ↑ YANG, Qing. Gain weight by "going diet?" Artificial sweeteners and the neurobiology of sugar cravings: Neuroscience 2010. The Yale Journal of Biology and Medicine, 2010-6, roč. 83, čís. 2, s. 101–108. PMID: 20589192 PMCID: PMC2892765. Dostupné online . ISSN 1551-4056.
12. ↑ LABARE, Michael P.; ALEXANDER, Martin. Biodegradation of sucralose, a chlorinated carbohydrate, in samples of natural environments. Environmental Toxicology and Chemistry, 1993, roč. 12, čís. 5, s. 797–804. Dostupné online . ISSN 1552-8618. DOI: 10.1002/etc.5620120502. (po anglicky)
13. ↑ Measurements of Sucralose in the Swedish Screening Program 2007, Part I; Sucralose in surface waters and STP samples (po anglicky)
14. ↑ ZHENG, Minghui; JICHENG HU; LIU, Guorui. Polychlorinated dibenzo-p-dioxins and dibenzofurans formed from sucralose at high temperatures. Scientific Reports, 2013-10-15, roč. 3, s. 2946. Dostupné online . ISSN 2045-2322. DOI: 10.1038/srep02946. (po anglicky)