Sutúra je v tektonike a štruktúrnej geológii významný zlom často rovnobežný s osou orogénu alebo horstva. Sutúra je styčnou plochou oddeľujúcou bloky s rozdielnym tektonickým, metamorfným aj paleogeografickým vývojom ako sú terany. Je často líniou pohltenia oceánskej kôry.

Vznik

V dôsledku približovania sa tektonických blokov, alebo platní je zemská kôra nachádzajúca sa v oblasti medzi nimi postihnutá veľkým skrátením. To má za následok jej rozlámanie, prípadne úplné zničenie a pochovanie, ak dôjde k prešmyku približujúcich sa blokov. V zemskej kôre sa takéto oblasti nachádzajú najčastejšie v oblastiach bývalých subdukčných zón. V bezprostrednej blízkosti sa tu nachádzajú bloky, ktoré majú rozdielnu históriu a často boli pôvodne tisíce kilometrov vzdialené. Odkryté sutúry sa môžu významne líšiť. Niektoré môžu byť len niekoľko stoviek metrov široké, iné dosahujú kilometrové rozmery. Ich dĺžka však môže byť rádovo stovky aj tisíce kilometrov. Oblasti krehkej deformácie tvoria siete zlomov, v iných oblastiach vznikajú mylonitové strižné zóny. Veľmi často sú viazané s intrúziami hlbinných hornín, alebo vznikom tektonických šošoviek s rôznou litológiou, od usadených cez hlbinné horniny až po ofiolitové fragmenty.

Výskyt

Príkladom významných sutúr je Periadriatická línia tiahnúca sa Alpami, alebo bradlové pásmo v Západných Karpatoch.

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Portál vedy o Zemi