Svetluška svätojánska

	Svietivka svätojánska
	; Samička svetlušky svätojánskej.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia))
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	hryzadlovce (Mandibulata)
Podkmeň (subphylum)	šesťnôžky (Hexapoda)
Trieda (classis)	hmyz (Insecta (Ectognatha))
Podtrieda (subclassis)	dvojkĺbovce (Dicondylia)
Infratrieda (infraclassis)	krídlovce (Pterygota)
Divisio	novokrídlatce (Neoptera)
Subdivisio	holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola))
Nadrad (superordo)	chrobákovce (Coleopteroidea)
Rad (ordo)	chrobáky (Coleoptera)
Podrad (subordo)	všežravé chrobáky (Polyphaga)
Čeľaď (familia)	svietivkovité (Lampyridae)
Druh (species)	svietivky svätojánska (Lampyris noctiluca)
Vedecký názov
	Lampyris noctiluca; (Linnaeus, 1758)
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Svietivka svätojánska môže byť aj zastaraný názov druhu svietivka obyčajná (Lamprohiza splendidula)^[1]^[2], pozri svietivka obyčajná

Svietivka svätojánska (iné názvy pozri nižšie; lat. Lampyris noctiluca alebo zastarano Cantharis noctiluca) je chrobák z čeľade svietivkovité (staršie názvy: svetluškovité, svätojánkovité; lat. Lampyridae). Je príznačný tým, že dokáže vydávať svetlo (bioluminiscencia). Svietia samce aj samice, lietať vedia len samčeky. Svetlo im slúži ako rozpoznávací signál.

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: svietivka svätojánska^[3]^[4]^:82^[5]^{:47, 55}, svetluška svätojánska^[6]^[7]; staršie: svietivka väčšia^[5], svätojánka veľká^[8], nesprávne: svietilka svätojánska^[9] ; ľudovo alebo staršie: svätojánska muška^[4]^:82^[10]^[5] , svetluška^[13]^[10]^[11]^[14]^[15], svätojánsky chrobáčik^[16]^[14]; ľudovo: jánska muška^[17]^[12]; zastarano: muška svätojánská ^[14], svetlomuška^[11], svätojánska lienka^[14], jánska lienka^[18], svätojánska mucha^[14]^[15], nočná muška^[19]^[20].

Uvedené názvy (okrem názvov svetluška svätojánska, svietivka väčšia a svätojánka veľká) môžu niekedy označovať (aj) druh svietivka obyčajná^[3]^[4]^:81 (=svietivka menšia^[4]^:81, svetluška obyčajná^[6], svetluška menšia^[7], svätojánka malá^[8], zastarano: svetluška^[21]; lat. Lamprohiza splendidula alebo Phausis splendidula alebo zastarano Lampyris splendidula).

Opis

Svietivky svätojánske patria k chrobákom, pri ktorých sa samček od samičky výrazne odlišuje (pohlavný dimorfizmus). Samčeky sú dlhé 10 až 12 mm. Chitínový pancier je sfarbený dohneda, len na trupe sa nachádza, na okrajoch žlté sfarbenie. Telo je dosť ploché. Na dlhých krovkách sa nachádza niekoľko pozdĺžnych rýh, ktoré sú jemne posiate chĺpkami. Hlavu nevidno, pretože je schovaná pod trupovým pancierom. Napriek tomu je možné rozoznať nitkovité tykadlá. Na siedmom krúžku na brušku má samček žltú svetelnú škvrnu.

Samičky sú dlhé 15 – 21 mm. Nemajú žiadne krovky, takže vyzerajú skôr ako larvy. Hlava je rovnako schovaná pod chitínovým pancierom trupu. Samičky majú podstatne viac svetelných orgánov ako samčeky. Svetelné políčka sa nachádzajú na šiestom a siedmom krúžku trupu a na ôsmom sú ešte dodatočné svetelné škvrny.

Spôsob života

Svietivky svätojánske sú aktívne v noci. Samčeky lietajú slabo svietiac a hľadajú si samičky, ktoré ležia v tráve a svietia veľmi výrazne. Svetlo môžu podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. Larvy žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj ony už môžu slabo svietiť. Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia. Z kukly sa vyliahne dospelý jedinec.

Hlavný výskyt dospelých jedincov, teda obdobie párenia, je v strednej Európe júl a august. V teplých letných mesiacoch svietia samičky pri dostatočnej tme asi od 22. do 01. hod.

Výskyt

Svietivky svätojánske sú v Európe široko rozšírené, ale nie sú až také časté. Môžeme ich nájsť hlavne na lúkach a okrajoch lesov. Ich doba lietania je od júna do septembra.

Referencie

↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 255
↑ GOGOLA, E. Poznámky k slovenskému názvoslovie hmyzu a návrhu slovenských názvov chrobákov. In: Čs. term. časopis 1966. č. 1 S. 41
↑ ^a ^b Veľká kniha živočíchov. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 132.
↑ ^a ^b ^c ^d Slovenské mená hmyzu. Ed. Oskár Ferianc. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1975. 308 s.
↑ ^a ^b ^c MADLEN, Ján. Návrh nového slovenského názvoslovia chrobákov. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1965, roč. IV, čís. 1, s. 47 – 57. Dostupné online .
↑ ^a ^b KREJČA, Jindřich; KORBEL, Ladislav, et al. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. nezm. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 132.
↑ ^a ^b svetluškovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 471.
↑ ^a ^b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1971. 583 s. (Slovníky.) S. 315.
↑ LÖBL, I. POZNÁMKY K ZAVÁDZANIU SLOVENSKÝCH MIEN ŽIVOČÍCHOV. In: Čs. term. časopis 6 1965 S. 348
↑ ^a ^b svätojánska muška. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 224.
↑ ^a ^b ^c swetluška. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
↑ ^a ^b ^c muška. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 223.
↑ svetluška. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 365.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e svätojánsky. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
↑ ^a ^b svetluška. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
↑ ŠVANTNER, František. Nevesta hôľ. : Tatran, 1973. 291 s. S. 133.
↑ jánsky. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 632.
↑ jánsky. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.
↑ muška. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.
↑ muška. In:Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 158

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svietivka svätojánska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Svietivka svätojánska

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 255

[2] GOGOLA, E. Poznámky k slovenskému názvoslovie hmyzu a návrhu slovenských názvov chrobákov. In: Čs. term. časopis 1966. č. 1 S. 41

[VK2019-3] Veľká kniha živočíchov. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 132.

[F-4] Slovenské mená hmyzu. Ed. Oskár Ferianc. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1975. 308 s.

[Madlen-5] MADLEN, Ján. Návrh nového slovenského názvoslovia chrobákov. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1965, roč. IV, čís. 1, s. 47 – 57. Dostupné online .

[VK1997-6] KREJČA, Jindřich; KORBEL, Ladislav, et al. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. nezm. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 132.

[MEB-7] svetluškovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 471.

[N315-8] Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1971. 583 s. (Slovníky.) S. 315.

[9] LÖBL, I. POZNÁMKY K ZAVÁDZANIU SLOVENSKÝCH MIEN ŽIVOČÍCHOV. In: Čs. term. časopis 6 1965 S. 348

[SNS-10] svätojánska muška. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 224.

[Bersv-11] swetluška. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

[SSN-12] uška. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0900-6. S. 223.

[13] svetluška. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 365.

[Hsv-14] svätojánsky. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.

[Hsvetluška-15] svetluška. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.

[16] ŠVANTNER, František. Nevesta hôľ. : Tatran, 1973. 291 s. S. 133.

[17] ánsky. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 632.

[18] ánsky. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Veda, 1991. 536 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0228-1.

[19] uška. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok II K – N. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0385-7.

[20] uška. In:Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

[21] RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 158

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[13]

[11]

[14]

[15]

[16]

[17]

[12]

[18]

[19]

[20]

[21]