Svetonázor je významový útvar, ktorého pojem sa objavuje v rámci nemeckej klasickej filozofie najprv ako gnozeologická kategória napr. u Kanta v práci Kritika súdnosti, kde znamená nazeranie zmyslového sveta. Pojem svetonázoru i jeho popularita v priebehu dejín značne kolíšu; invariantom napriek tomu zostáva chápanie svetonázoru ako akéhosi obrazu sveta, prostredníctvom ktorého sa človek snaží riešiť záhady a zmysel svojho života, orientovať sa vo svete a pod. Podľa J. Michálka je svetonázor presvedčenie, ktoré určuje konanie.

Svetonázor pozitívne a definitívne určuje súcna (hovorí čo sú) vrátane človeka, usporadúva skúsenosť celkom určitým smerom a tomu všetko podriaďuje. Tým zužuje a uzatvára ľudský život a odníma mu jeho nesamozrejmosť. Svetonázor konzervuje, uzatvára možnosti, je koncom, a to aj tam, kde ako liberálny svetový názor požaduje, aby každému bolo ponechané jeho mienenie.

Podľa Kanta je svetonázor prosté porozumenie zmyslovo danému svetu (mundus sensibilis); uchopenie prírody v najširšom zmysle.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.