Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (z angl. CAN syndrom)

Týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa je surový prístup, ktorým sa dieťaťu v závažnom rozsahu telesne alebo duševne ubližuje, je opakujúce sa násilie s vysokým stupňom surovosti. F. N. Silverman a najmä C. H. Kempe v stati pod názvom „The battered-child syndrome“, uverejnenej roku 1962, zaviedli pojem „syndróm bitého dieťaťa“. To vyústilo v zavedenie nového pojmu syndrómu Child Abuse – zneužívanie dieťaťa.

Existuje množstvo definícií, no najvýstižnejšia sa zdá definícia Dunovského, Dytrycha a Matejčeka, podľa ktorej: „Týranie dieťaťa je akékoľvek nenáhodné, preventabilné, vedomé aj nevedomé konanie rodičov, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný a spoločenský stav a vývin dieťaťa, prípadne spôsobuje jeho smrť.“ ^[1]

Pre celý komplex týrania dieťaťa, jeho prejavov a dôsledkov sa používa skratka CAN (Child Abuse and Neglect), čoho slovenský jazykový ekvivalent je syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.

Do syndrómu CAN zaraďujeme:

• telesné týranie
• sexuálne zneužívanie
• psychické a emocionálne týranie
• zanedbávanie
• zvláštne formy CAN (rituálne zneužívanie, organizované zneužívanie, sekundárna viktimizácia, sexuálny turizmus a pod.)

Zdroje

1. ↑ Dunovský - Dytrich - Matejček. Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Praha: Grada, 1995, s. 24

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.