A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tachov | |||
mesto | |||
Tachovské námestie s kostolom
| |||
|
|||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Plzenský (CZ032) | ||
Okres (LAU 1) | Tachov (CZ0327) | ||
Obec s rozš. pôs. | Tachov | ||
Poverená obec | Tachov | ||
Historická krajina | Čechy | ||
Nadmorská výška | 483 m n. m. | ||
Súradnice | 49°47′43″S 12°37′59″V / 49,795278°S 12,633056°V | ||
Rozloha | 40,85 km² (4 085 ha) | ||
Obyvateľstvo | 12 570 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 307,71 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1126 | ||
Starosta | Mgr. Ladislav Macák | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 347 01 | ||
Miestne časti | 8 | ||
Zákl. síd. jednotky | 11 | ||
Katastrálne územie | 6 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0327 560715 | ||
Adresa mestského úradu |
Hornická 1695 347 01 Tachov | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Tachov | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: www.tachov-mesto.cz | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Tachov (po nemecky: Tachau) je okresné mesto na západe Čiech v Plzeňskom kraji. Jeho katastrálne územie má rozlohu 40,85 km² a žije tu 12 570 obyvateľov (1. január 2014).
Dejiny
Na mieste, kde sa nachádza mesto Tachov už v ranom stredoveku ležala pri tzv. norimberskej ceste stará slovanská osada. Bola to dôležitá cesta, lebo spájala Prahu a české krajiny s Bavorskom. Po tejto ceste chodili aj kráľovské korunovačné sprievody českých kráľov. Konkrétne zmienky o Tachove pochádzajú z roku 1126 a o tachovskom hrade z roku 1131. Veľký rozvoj zažil Tachov za panovania kráľa Přemysla Otakara II., ktorý vybudoval nový kamenný hrad a nechal mesto Tachov obohnať hradbami, ktorých časť sa zachovala do dnešných čias. Tachov vtedy prežíval obdobie prosperity a slávy. S obľubou sa tu zdržiaval aj panovník Karol IV. (český kráľ a nemecký cisár z rodu Luxemburgovcov, Čechmi nazývaný ako otec vlasti). Neskôr prešiel do rúk šľachty. V roku 1421 husiti dobyli predmestie, ale napokon ustúpili pred Žigmundovým vojskom. V roku 1427 však husiti porazili križiacke vojsko v slávnej bitke pri Tachove (august 1427) a neskôr dobyli aj mesto Tachov. Túto udalosť dodnes pripomína pomník na vrchu Vysoká.
V dobe protihabsburských povstaní stál Tachov na proticisárskej strane. V roku 1617 ho postihol ničivý požiar a po bitke na Bielej hore ho stihli ďalšie rany. V roku 1623 ho kúpil šľachtic Ján Filip Haussman a Tachov sa tak degradoval na úroveň poddanských mestečiek. Niekoľkokrát bol vypálený švédskymi vojskami a po Haussmanovi sa tu vystriedalo viacero šľachtických rodov. Súčasne sa mesto germanizovalo a rekatolizovalo. V roku 1748 ho kúpili Windischgrätzovci. Počas ich vlády nastal určitý ekonomický rozvoj. V 19. storočí bolo mesto takmer úplne nemecké a dominovalo v ňom rímskokatolícke náboženstvo. Pôvodný hrad bol prebudovaný na klasicistický zámok. Mesto bolo napojené na železničnú sieť (1895 do Planej a neskôr 1910 do Domažlic. Windischgrätzovci si tu vybudovali aj jazdiareň, ktorá patrila k najluxusnejším monarchii a bola aj druhou najväčšou v strednej Európe.
Po vzniku Česko-Slovenska naďalej tvorili väčšinu obyvateľov Nemci, ale pomaly stúpal aj počet obyvateľov českej národnosti. Sudetskí Nemci však v krízových rokoch zvyšovali tlak na českú komunitu a po mníchovskej dohode bolo mesto pripojené k Nemecku (1938 - 1945). Česi boli násilne vysťahovaní do vnútrozemia a moci sa chopila nemecká okupačná správa s výdatnou pomocou a podporou henleinovcov. Veľa tachovských Nemcov bojovalo vo wermachte a jednotkách SS. Mesto bolo vo vojne bombardované a v posledných dňoch vojny svedkom pochodov smrti väzňov z koncentračných táborov.
Po skončení vojny bolo na základe medzinárodných dohôd odsunuté nemecké obyvateľstvo a celkový počet výrazne poklesol. Následne mesto osídľovali Česi z vnútrozemia a z Volyne, ale aj veľa Slovákov a Rusínov. V súčasnosti má Tachov veľa obyvateľov, ktorých predkovia pochádzajú zo Slovenska. V období socialistickej industrializácie sa v meste vybudovali priemyselné podniky, obchodné domy, školy a sídliská. Počet obyvateľov presiahol viac ako 10 000 obyvateľov. Mesto sa stalo pohraničným mestom pri hraniciach so Spolkovou republikou Nemecko. Žilo tu veľa príslušníkov ČSĽA a pohraničnej stráže aj s rodinami. Po roku 1989 sa síce otvorili hranice s Nemeckom, ale súčasne sa zatvorilo veľa priemyselných podnikov a objavila sa na české pomery pomerne veľká nezamestnanosť. Do mesta sa sťahovalo veľa Vietnamcov a príslušníkov iných národností.
Pamiatky
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - rímskokatolícky kostol, pôvodne ranogotický, neskôr po požiari renovovaný. Interiér pochádza z roku 1670. V súčasnosti kostol spravuje rád krížovníkov s červenou hviezdou. Je to hlavná dominanta Tachova.
Kostol Márie Magdalény a sv. Rastislava (bývalý františkánsky kostol) - v súčasnosti ho užíva pravoslávna cirkev. Pri kostole je budova bývalého františkánskeho kláštora, ktorá sa v súčasnosti využíva ako múzeum. Kostol patril františkánskemu rádu od roku 1466. Niekoľkokrát bol prestavaný. Rokokový oltár, bočné oltáre a sochy pochádzajú z 18. storočia. Fresky pochádzajú z 19. storočia. O prehliadku kostola možno požiadať v múzeu. Interiér kostola je obohatený aj o prvky pravoslávneho kultu (ikony, zástavy)
Kostol svätého Václava - patrí v súčasnosti gréckokatolíckej cirkvi. Ide o veľmi zaujímavú sakrálnu pamiatku na severovýchod od centra mesta. Je postavený v goticko-renesančnom štýle. Ide o jeden z najstarších kostolov v meste. v roku 1786 bol počas jozefínskych reforiem zrušený v roku 1802 ho Windischgrätzovci odkúpili od štátu a používali ho ako rodinnú hrobku. Okolo kostolíka je malý park a starý cintorín. V súčasnosti je interiér prispôsobený potrebám gréckokatolíckej cirkvi (napr. ikonostas)
Tachovský zámok - vznikol prestavaním pôvodného gotického hradu v 17. storočí. Neskôr bol obnovený v klasicistickom štýle. Využíva sa na reprezentačné účely.
Mestské hradby - patria k najzachovalejším v Česku. Pochádzajú z prelomu 13. a 14. storočia. Dĺžkou 700 metrov obopínajú historické jadro mesta.
Jazdiareň vo Světcích (časť Tachova) - bola vybudovaná v roku 1860 v neorománskom štýle. Bola to druhá najväčšia jazdiareň v strednej Európe (po viedenskej). V nedávnej dobe prešla veľkou rekonštrukciou. Neďaleko nej sa nachádzajú ruiny bývalého paulínskeho kláštora z roku 1639, ktorý bol zrušený počas jozefínskych reforiem. Odvtedy chátral.
Pamätník husitov v lokalite Vysoká - bol vybudovaný v roku 1971 na vrchu Vysoká ako spomienka na slávne víťazstvo husitských vojsk pod vedením Prokopa Holého nad vojskami tretej krížovej výpravy (3.- 4. augusta 1427). Husiti križiacke vojská zahnali na útek a potom po obliehaní dobyli mesto Tachov. Získali obrovskú korisť, ale povraždili aj mnoho obyvateľov (Krvavá ulica)
Doprava
Mesto Tachov sa nachádza v údolí rieky Mže v predhorí Českého lesa neďaleko hraníc s Nemeckom. Leží však mimo dôležitých dopravných ťahov (železničných i cestných).
Železničná doprava
Cez Tachov prechádza iba vedľajšie železničná trať č.184, po ktorej premávajú iba osobné vlaky. Ide o trať, ktorá spája Planú u Mariánskych Lázní s Domažlicami. Prestup na rýchliky je zabezpečený v Planej u Mariánskych Lázní, kde je možné prestúpiť na rýchliky z Chebu do Plzne a Prahy (trať č. 170). Železničná stanica sa nachádza v Tachove v severnej časti mesta a je veľmi dostupná miestnou dopravou.
Cestná doprava
Priamo cez mesto prechádza cesta druhej triedy č. 198. Dopravné spojenie s okolitými mestami a obcami zabezpečuje ČSAD Plzeň a jej dopravné závody v Tachove a v Stříbre. V meste sa nachádza nedávno obnovená autobusová stanica. Od diaľnice D5, ktorá spája Prahu a Plzeň s Bavorskom, je Tachov vzdialený asi 11 kilometrov.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tachov
Referencie
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šternberk
Šumperk
Železnice (okres Jičín)
Žižkov
Bechyně
Benešov nad Ploučnicí
Branná
Bubeneč
Chomutov
Dejvice
Frýdek-Místek
Červená Řečice
Česká Kamenice
Česká Lípa
Česká Třebová
Český Brod
Český Dub
Šluknov
Štíty
Šternberk
Šumperk
Bílina (okres Teplice)
Bílovec
Bělá pod Bezdězem
Březnice (okres Příbram)
Barrandov
Bavorov
Bečov nad Teplou
Bechyně
Benátky nad Jizerou
Benešov nad Černou
Benešov nad Ploučnicí
Beroun
Blatná (okres Strakonice)
Bor (okres Tachov)
Boskovice
Brandýs nad Labem-Stará Boleslav
Brandýs nad Orlicí
Branná (okres Šumperk)
Broumov (okres Náchod)
Brtnice
Brušperk
Bruntál
Bubeneč
Budišov nad Budišovkou
Budyně nad Ohří
Bystré (okres Svitavy)
Chabařovice
Chomutov
Chotěboř
Chrast
Chrudim
Chvalšiny
Dačice
Dašice
Dejvice
Dobřany (okres Plzeň-juh)
Dobruška
Doubravník
Dubá
Duchcov
Dvůr Králové nad Labem
Frýdek-Místek
Frýdlant
Frenštát pod Radhoštěm
Fryšták
Fulnek
Havlíčkův Brod
Havlíčkova Borová
Heřmanův Městec
Hlučín
Hořice na Šumavě
Hodkovice nad Mohelkou
Holešov
Holešovice
Horažďovice
Horní Blatná
Hostinné
Hrádek nad Nisou
Hradec nad Moravicí
Hranice (okres Přerov)
Husinec (okres Prachatice)
Ivančice
Jáchymov
Jílové u Prahy
Jablonec nad Nisou
Jablonné nad Orlicí
Jablonné v Podještědí
Jaroměř
Jaroměřice nad Rokytnou
Javorník (okres Jeseník)
Jemnice
Jevíčko
Jevišovice
Jiřetín pod Jedlovou
Jilemnice
Jimramov
Kašperské Hory
Kamenice nad Lipou
Kamenický Šenov
Kaplice
Karlín (Praha)
Karlove Vary
Karviná
Kelč
Klášterec nad Ohří
Klatovy
Kostelec nad Černými lesy
Kostelec nad Labem
Kouřim
Krupka
Kyjov (okres Hodonín)
Lanškroun
Ledeč nad Sázavou
Letohrad (Česko)
Liberec
Litovel
Lomnice (okres Brno-venkov)
Lomnice nad Popelkou
Louny
Luže
Luhačovice
Lysá nad Labem
Mělník
Město Touškov
Mšeno
Mašťov
Malešov
Manětín
Mariánské Lázně
Mirovice
Mladá Boleslav
Mníšek pod Brdy
Mnichovo Hradiště
Mohelnice (okres Šumperk)
Moravská Ostrava
Moravské Budějovice
Moravský Krumlov
Náchod
Náměšť nad Oslavou
Načeradec
Napajedla
Netolice
Nové Dvory (okres Kutná Hora)
Nové Hrady
Nové Město na Moravě
Nový Bor
Nový Bydžov
Nový Knín
Nusle
Nymburk
Odry
Ondřejov (okres Praha-východ)
Opava (Česko)
Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)
Ostrov (okres Karlove Vary)
Písek
Předhradí (okres Chrudim)
Přerov
Přibyslav (okres Havlíčkův Brod)
Pacov
Pecka (okres Jičín)
Pilníkov
Planá (okres Tachov)
Počátky
Poběžovice
Poděbrady
Polička
Police nad Metují
Polná
Potštát
Prostějov
Rýmařov
Rabí
Rakovník
Rataje nad Sázavou
Rožmberk nad Vltavou
Rožmitál pod Třemšínem
Rokycany (Česko)
Rokytnice v Orlických horách
Roudnice nad Labem
Rychnov nad Kněžnou
Sedlec-Prčice
Sedlice (okres Strakonice)
Skuteč
Slaný
Slavkov u Brna
Smíchov
Smečno
Soběslav
Sobotka
Spálené Poříčí
Stárkov
Stříbro
Strážnice (okres Hodonín)
Strážov (okres Klatovy)
Sušice
Svitavy
Třešť
Třebíč
Tachov
Teplá (okres Cheb)
Teplice
Toužim
Tovačov
Trhové Sviny
Trutnov
Zoznam mestských pamiatkových zón v Česku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk