Taganrog
Таганрог
mesto
Taganrožský prístav.
Vlajka Erb
Pôvod názvu: Troick (1775 – 1784)
Štát	Rusko
Región	Rostovská oblasť
Súradnice	47°14′00″S 38°54′00″V / 47,233333°S 38,9°V / 47.233333; 38.9
Rozloha	80 km² (8 000 ha)
Obyvateľstvo	257 611 (2009)
Hustota	3 220,14 obyv./km²
Štatút mesta získalo	1775
Časové pásmo	MSK (UTC+3)
- letný čas	MSK+1 (UTC+4)
Poloha Taganrogu v Rusku
Poloha Taganrogu v Európe.
Wikimedia Commons: Category:Taganrog
Webová stránka: www.tagancity.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Taganrog (rus. Таганрог) je mesto a prístav v Rostovskej oblasti v Rusku s populáciou okolo 279 000 obyvateľov (2005). Bol založený Petrom I. Veľkým ako vojenský prístav v roku 1698. V súčasnosti je to významný nákladný prístav.

Poloha

Mesto leží v oblasti Kubánsko-azovskej nížiny na juhovýchode Miuského polostrova, ktorý zasahuje do Taganrožského zálivu v Azovskom mori. Historická časť mesta leží na myse Taganij Rog (z gr. Τηγανι – panvica).

Dejiny

Bol založený za vlády Petra I. v roku 1698 na myse Tagan-Rog ako vojenská pevnosť a základňa Azovskej flotily. V roku 1711 musela byť pevnosť zničená v dôsledku záverov Prutského mieru^[1]. V roku 1769 oblasť definitívne obsadili ruské vojská, oficiálne bol pričlenený k Rusku v roku 1774. Po založení Sevastopoľa stratil svoj predošlý vojenský význam, nadobudol však význam ako obchodný prístav. Počas Krymskej vojny bol vystavený útokom anglicko-francúzskej flotily. V roku 1869 bolo mesto spojené železničnou traťou s Rostovom nad Donom a Charkovom. V priebehu 19. storočia boli v meste vybudované viaceré priemyselné podniky. Počas občianskej vojny v januári 1918 mesto obsadili vojská Červenej armády už v máji ho však obsadili nemecké jednotky a neskôr bielogvardejci gen. Denikina. V januári 1920 ho obsadili sovietske sily 1. jazdeckej armády. V roku 1934 začala v meste pracovať letecká konštrukčná kancelária Beriev, ktorá sa zaoberala stavbou hydroplánov a lietajúcich člnov. Do roku 1937 bol Taganrog pričlenený k Rostovskej oblasti.

Počas druhej svetovej vojny ho vyše dva roky okupovali nemecké vojská po tom čo ho 22. októbra 1941 opustili sovietske jednotky.^[1] 29. októbra 1941 jednotky nemeckej Einsatzgruppe D povraždili v areáli leteckých závodov všetkých asi 2500 židovských obyvateľov mesta. Zachránil sa zrejme iba 14 ročný chlapec Vladimir Kobrin. Ďalších asi 7000 taganrogčanov, medzi nimi asi 1500 detí boli zavraždení okupačnými jednotkami v rokline Petrušino. V priebehu okupácie bolo 15000 obyvateľov mesta odvlečených na nútené práce do Nemecka.

V júni 1943 boli z miestneho detského domova nacistami evakuované deti do obce Verchňaja Lepeticha, v Chersonskej oblasti, kde ich prinútili darovať krv pre nemeckých vojakov. Krv im bola odoberaná v lodnej nemocnici na Dnepri a ich mŕtve telá hodené do rieky. Vo februári 1944 bolo preživších 22 detí náhodne vypátraných a oslobodených jednotkami 301. streleckej divízie.

Posledné masové popravy v meste uskutočnili nacistickí okupanti 21. augusta 1943, keď povraždili 80 obyvateľov mesta pri pobreží Taganrožského zálivu. Mesto bolo oslobodené jednotkami 130. streleckej divízie 30. augusta 1943.

Po vojne bolo mesto zrekonštruované. Nastal významný rozvoj strojárenského priemyslu. V meste sa vyrábajú automobily a lietadlá.

Rodáci

• Anton Pavlovič Čechov (1860–1904) – ruský spisovateľ
• Alexandre Koyré (1892–1964) – francúzsky historik

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taganrog

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po rusky)