Tethýda - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tethýda
More Tethys medzi Lauráziou a Gondwanou v triase

Tethys (iné názvy: Tetys, Tétys, Thétys, Tethyda, Tetyda, tetýda, tethýda, tetyda) alebo Neotethys (synonymá zrejme analogicky k synonymám v prvej zátvorke) bol historický oceán. Bola to sústava oceánskych paniev, ktorá existovala od mladších prvohôr (od cca 300 mil. rokov BP) až do začiatku treťohôr približne v rovnobežkovom smere z oblasti južnej Európy a severnej Afriky smerom do Malej Ázie až po Indonéziu. Na severe bol tento oceán v neskoršom období obmedzený Lauráziou a Sibírskym štítom, na juhu Gondwanou.

Z Tethys sa vyvrásnili na severe Pyreneje, Alpy, Karpaty, Balkán, Kaukaz, Himaláje a i., v južnom pásme Atlas, Apeniny, Dinaridy, Helenidy a Tauridy. Postupne sa časti Tethys pričleňovali k už jestvujúcim kontinentom, šírka oceánu sa zmenšovala, až sa rozdelil na severnú Paratethys a Južný Tethys. Tethys sa rozpadla alpínskym vrásnením. Zvyškami Tethys sú Stredozemné more, Čierne more a Kaspické more.

Názov Tethys prvýkrát použil v roku 1893 rakúsky geológ Eduard Suess. Tethys bola grécka mýtická postava, dcéra Urana a Gaie, sestra a manželka Okeanova. Teória platňovej tektoniky síce neskôr vyvrátila niektoré prvky Suessovej koncepcie jeho stavby, no jeho pôvodná myšlienka bola napriek tomu pomerne presná a označenie Tethys sa v povedomí geológov naďalej udržalo.

Pomenovnie tethys sa vzťahujue na viaceré oceánske domény, ktoré existovali v rozdielnom čase. Rozlišuje sa preto prvohorný oceán Paleotethys, severne od Kimérie. Mladší vrchnoprvohorný až druhohorný oceán južne od Kimérie je označovaný ako Neotethys. Oceán, ktorý sa otvoril v strednej jure je označovaný ako Alpínsky Tethys (aj keď namieste by bolo skôr pomenovanie Tethýdny Atlantik) alebo tethýda. Posledný menovaný oceán vznikol extenziou a rozpadom kontinentov v súvislosti so vznikom centrálneho Atlantiku[1]. Paleogeografiu komplikuje aj existencia menších vrchnoprvohorných až druhohorných oceánskych domén ako bol napr. Meliatsko-halstattský oceán. V dôsledku alpínskej orogenézy došlo k postupnému uzavretiu tethýdy. Zvyškové miocénne oceánske panvy, ktoré boli v tomto období zaplavené morom sú označované ako Paratethys[2].

Geologický vývoj

Oceán Tethys vznikol pred asi 300 miliónmi rokov, teda počas permu, vedľa južného okraja oceánu Paleotethys. Paleothethys ako obrovský záliv zasahoval z východu do Pangey a nachádzal sa severne od kontinentu Kiméria. Rift vznikol pozdĺž severného okraja kontinentálneho šelfu Južnej Pangaey (tzv. Gondwana). Táto oceánska zemská kôra so sebou asi 60 miliónov rokov niesla časť šelfu s kontinentálnou kôrou, označovanú Kiméria. Tento z východu na západ pretiahnutý kontinent pred sebou tlačil Paleotethys k severnej časti Pangey (Laurázia). Oceán Tethys (či presnejšie Neotethys) sa teda formoval medzi Kimériou a Gondwanou. V platformnej oblasti Európy Tethys komunikoval s germánskou panvou len cez úzke prielivy na juhovýchode a severozápade vindelického valu. V alpsko-mediteránnej oblasti sa diferencoval až v mezozoiku, keď najprv z východu zasiahol ako Meliatsko-halstattský oceán a neskôr zo západu ako Valaiský a Piemontsko-ligurský oceán. Tieto dva oceány výrazne súviseli s vývojom stredného Atlantiku[1]. Tu sa Tethys vyznačoval výskytom teplomilnej fauny a flóry.

Pri otváraní týchto oceánskych priestorov došlo k vzájomnému ľavostrannému pohybu Afriky a Európy. Najzápadnejšia časť Európy sa posunula v tomto období v dôsledku platňovotektonických procesov súvisiacich s vznikom nových oceánov asi o 600 km na západ[1]. V dôsledku pohybu Africkej platne na severovýchod, ktorý sa začal v jure a vyvrcholil v kriede a paleogéne alpínskou orogenézou, oceán Tethys zanikol, prípadne bol zredukovaný na úzke pruhy morských či sladkovodných paniev označovaných ako Paratethýda.

Referencie

  1. ↑ a b c Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys. Tectonophysics, 215, s. 69-97
  2. ↑ PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - Paratethys . geology.cz, 2007, . Dostupné online.

Zdroj

Milióny rokov dozadu 1100 – 750 600 – 550 – 200
↗ Arábia
↗ Madagaskar
↗ India
↗ Kongo ↓ ↗ Afrika → Afrika
↗ Patagónia ↓ ↗ Sibír ↓ ↗ Atlantika → Južná Amerika
Atlantika ↘ ↗ Západná Arábia ↓ ↗ Baltika ↘ ↗ Austrália
Ur → Rodinia → Východná Gondwana → Protogondwana → Pannotia → Laurentia → Euramerika
(Laurussia)
→ Pangea → Gondwana → Antarktída → Antarktída
Arktída → Nena ↗ ↘ Západná Gondwana → Protolaurázia ↗ ↘ Gondwana ↗ ↘ Laurázia → Laurentia → Severná Amerika
Baltika ↗ ↘ Baltika ↗ ↓ Avalónia ↘ Eurázia
↘ Laurentia ↗ ↓ Severná Čína
↘ Sibír ↗ ↓ Južná Čína
Oceány Mirovia Prototethys, Paleotethys Panthalassa Tethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Tethýda





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk