Theodore Roosevelt
26. prezident Spojených štátov
V úrade 14. september 1901 – 4. marec 1909
Viceprezident	Nikto (1901 - 1905) Charles W. Fairbanks (1905 - 1909)
William McKinley William Howard Taft
25. viceprezident Spojených štátov
V úrade 4. marec 1901 – 14. september 1901
Prezident	William McKinley
Garret Hobart Charles W. Fairbanks
33. Guvernér New Yorku
V úrade 1. január 1899 – 31. december 1900
Frank S. Black Benjamin Barker Odell Jr
Námestník ministra námorníctva
V úrade 19. apríl 1897 – 10. máj 1898
Prezident	William McKinley
William McAdoo Charles Herbert Allen
Predseda rady policajných komisárov v New Yorku
V úrade 6. máj 1895 – 19. apríl 1897
James J. Martin Frank Moss
Biografické údaje
Rodné meno	Theodore Roosevelt Jr.
Narodenie	27. október 1858 New York, New York, USA
Úmrtie	6. január 1919 (60 rokov) Oyster Bay, New York, USA
Politická strana	republikán
Národnosť	americká
Rodina
Manželka	Alice Hathaway Lee Roosevelt (1880 - z. 1884) Edith Rooseveltová (1886)
Deti	Alice, Theodore III., Kermit, Ethel, Archibald, Quentin
Odkazy
	Theodore Roosevelt (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Theodore Roosevelt, Jr. (* 27. október 1858, New York, New York, USA - † 6. január 1919, Oyster Bay, New York, USA) bol 26. prezident USA. Preslávil sa svojou energickou povahou. Do úradu nastúpil vo svojich 42 rokoch potom čo bol zavraždený prezident William McKinley. Navštívil i Slovensko, konkrétne Oponice v r. 1910.

20. storočie

Začiatkom 20. storočia väčšina veľkých miest a vyše polovice štátov zaviedli vo verejnoprávnych inštitúciách osemhodinový pracovný deň. Rovnako dôležité boli kompenzačné zákony, ktoré ukladali zamestnávateľom zákonnú zodpovednosť za zranenia, ktoré zamestnanci utrpeli v pracovnom procese. Nové zákony o príjme sa zavedením daní z dedičstva, z príjmov a majetku alebo zo ziskov obchodných spoločností usilovali presunúť finančné bremeno vlády na tých, čo mali najväčšie predpoklady, aby ho uniesli.

Mnohým politikom - najmä prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi a vodcom progresivistov v Kongrese, ako bol wisconsinský senátor Robert LaFolette - bolo jasné, že väčšinu problémov, ktoré znepokojujú reformátorov, možno riešiť iba na federálnej úrovni. Theodore Roosevelt, ktorý sa vášnivo zaujímal o reformu a bol rozhodnutý ponúknuť ľudu tzv. poctivý obchod, presadzoval sprísnenú kontrolu vlády pri uplatňovaní protitrustových zákonov. Neskôr rozšírenie vládneho dohľadu na železnice urýchlilo schválenie dôležitých regulačných zákonov. Jeden z návrhov urobil z uverejnených sadzieb zákonný štandard a oprávňoval aj dopravcov na zľavy prepravného od železníc.

Rooseveltova výnimočná osobnosť a jeho boj proti trustom si získali srdcia prostých ľudí a jeho progresívne opatrenia schvaľovali členovia rozličných strán. Aj rastúca prosperita USA prispievala k spokojnosti ľudí s vládnucou stranou. Rooseveltovo víťazstvo vo voľbách roku 1904 bolo isté.

Už ako opozičný politik podporil Masarykovu snahu o vytvorenie nezávislého Československa. V auguste 1918 poslal symbolickú sumu tisíc dolárov do Ruska na adresu česko-slovenských legionárov a na slávnostnom ceremoniáli v New Yorku povedal: "hrdinskí Čecho-Slováci musia tvoriť nezávislú komunitu".^[1]

Reformy

Roosevelt, povzbudený skvelým volebným víťazstvom, sa s novým odhodlaním pustil do presadzovania reforiem. V prvej výročnej správe v Kongrese po svojom znovu zvolení vyzýval na ešte prísnejšiu reguláciu železníc. V júni 1906 Kongres schválil Hepburnov zákon, ktorý dával Medzištátnej obchodnej komisii plnú moc regulovať sadzby, rozšíril jej súdnu právomoc a donútil železnice, aby sa vzdali spoločných konfliktných záujmov v parníkovej doprave a uhoľných spoločnostiach.

Ďalšie opatrenia Kongresu posunuli princíp federálnej kontroly ešte ďalej. Zákon o nezávadných potravinách z roku 1906 zakazoval používanie akýchkoľvek "škodlivých liečiv, chemikálií alebo konzervačných látok" v pripravovaných liečivách a potravinách. Tento zákon čoskoro posilnil ďalší zákon požadujúci federálnu kontrolu všetkých koncernov predávajúcich mäso určené pre medzištátny obchod.

Kongres zriadil nové ministerstvo obchodu a práce, ktorého šéf sa stal členom prezidentovho kabinetu. Jeden z úradov nového ministerstva, oprávnený vyšetrovať záležitosti veľkých obchodných združení, roku 1907 zistil, že Americká cukrovarnícka spoločnosť (American Sugar Refining Company) poškodila vládu o veľkú sumu z dovozných daní. Vďaka následným zákonným opatreniam sa podarilo získať viac ako 4 milióny dolárov a viacerí vedúci pracovníci firmy boli odsúdení. Standard Oil Company v Indiane obvinili z toho, že tajne prijímala zľavy na prepravu po chicagskej a altonskej železnici. Pokuty vyrúbené v 1 462 prípadoch, ktoré dosahovali celkovú výšku 29 240 000 dolárov, odrážajú ducha tých čias.

Zákony o ochrane prírodných zdrojov krajiny, ktoré zabránili ďalšiemu plieneniu nerastného bohatstva a kultivácii veľkých plôch zanedbanej pôdy patrili takisto k dôležitým úspechom Rooseveltovej éry. Prezident vyzýval prijať komplexný a jednotný program ochrany, kultivácie a zavlažovania pôdy už vo svojej prvej výročnej správe v Kongrese roku 1901. Kým jeho predchodcovia vyčlenili na rezervácie a prírodné parky 18,8 mil. hektárov lesnej plochy, Roosevelt túto plochu rozšíril na 59,2 mil. hektárov a systematicky dbal o prevenciu lesných požiarov a zalesnenie holorubov.

Referencie

An Outline of American History, Cincotta, Howard (ed.), United States Information Agency, 1994

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theodore Roosevelt