A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Theotokos (novogr. θεοτόκος, rus. Богородица – Bogorodica, lat. Dei Genitrix alebo menej často, no etymologicky ekvivalentnejšie Deipara[1] či Mater Dei[2]) je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista. V slovenskom preklade znamená „nositeľka Boha“, „Božia rodička“, resp. Bohorodička. Ide o ranokresťanský titul, ktorý bol oficiálne schválený Efezským koncilom v roku 431 ako dogma.[3] Pojem uznávajú katolícke aj ortodoxné cirkvi (grécke aj orientálne), nestoriáni ho odmietli používať.[4]
História pojmu
Pojem matky boha/bohov pôvodne odkazoval na starovekú egyptskú bohyňu Eset (Isis).[3] Pohanský kult matky bohov mal však iný charakter ako kresťanský pojem Theotokos.[2] V kresťanstve sa prvýkrát objavil v niekedy v 3. storočí v tropári Sub tuum praesidium a textoch Hyppolyta Rímskeho.[3] Ekvivalentné pojmy použil aj Origenes.[5] Pojem v spore s ariánmi použil aj egyptský teológ a svätec Atanáz Veľký a Gregor Naziánsky ho dokonca považoval za jeden zo základov kresťanskej viery.[3] Samotné uctievanie Márie ako Bohorodičky má pôvod v 3. storočí v Egypte.[6] Podľa svätého Efréma Sýrskeho bol titul prvýkrát použitý v Biblii Alžbetou ktorá Márii povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:43).[2]
Opačný názor zastávali niektorí predstavitelia antiochijskej školy, ktorí Máriu uznávali iba v zmysle matky ľudskej Kristovej podstaty. Hlavný propagátor tejto myšlienky, konštantínopolský patriarcha Nestorios argumentoval, že Mária ako stvorená bytosť nemôže byť nositeľkou nestvoreného Boha a že titul Máriu zbožšťuje. Druhá Božská osoba tak do Ježiša mala zostúpiť. Titul nepoužívali podľa neho ani raní cirkevní otcovia a koncily. Ako kompromis preto navrhol pojmy starogr. Χριστοτόκος – Christotokos (nositeľka Krista) alebo starogr. Θεοδόχος – Theodochos (prijímateľka Boha).[3][5]
Spor vyvolal značné polemiky a proti antiochijskej škole sa ostro ohradila jej rivalská škola v Alexandrii a tamojší patriarcha Cyril Alexandrijský.[3] Odmietnutie titulu Bohorodičky totižto chápal ako útok na jednotu Božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. V Máriinom lone sa podľa Cyrila spojenie medzi Bohom a ľudstvom sa stáva realitou, ktorej konečným cieľom je obnova a posvätenie všetkého stvorenia v Bohu. V súlade s tým je podľa neho uznanie Márie ako Bohorodičky zárukou proti kacírskemu vnímaniu christologického zväzku.[6] Nestoriovu teológiu odsúdil tiež pápež Celestín I. a následne aj Efezský koncil.[3] Efezský koncil zároveň jasne deklaroval Máriin titul Bohorodičky (Theotokos) a dogma sa stala základným kameňom nasledujúcej ortodoxnej christológie. V jej duchu sa následne niesli aj ustanovenia Chalcedónskeho a ďalších ekumenických koncilov.[6] Márii ako Bohorodičke bola vzdávaná zvláštna úcta a bola (a je) vnímaná ako prvá medzi svätými či ako prvá učeníčka Krista. Kult Bohorodičky našiel bohatú odozvu v kresťanskej (a najmä byzantskej) literatúre a umení. Významné miesto vo východnom kresťanstve má hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke.[7]
Theotokos v umení
Keďže kresťanstvo v zásade odmieta modlárstvo (idolatriu), bývajú vyobrazenia Márie spravidla spájané s jej titulmi, ktoré nesú hlbší teologický význam. Jedným z najčastejších typov zobrazenia Márie je práve Mária ako Bohorodička. Zvýrazňuje sa pri tom jej úloha v živote Ježiša Krista (Boha) a v dejinách spásy. Na kresťanskom Východe ide najmä o ikony a Mária je na nich zväčša zobrazovaná s dieťaťom (Ježišom). Ako inskripcia sa používajú písmená MP ΘY – Métér Theou (Matka Božia). Podľa jednotlivých detailov (držanie Krista, ich vzájomná interakcia a iné) sa rozlišuje viacero typov ikon Theotokos. Patrí medzi ne napríklad:[7][6][8]
- Theotokos Hodegetria (Ukazujúca cestu), asi najrozšírenejší typ v byzantskej ikonografii, existuje niekoľko podtypov (Dexiokratousa, Psychosostria, Peribleptos, tou Pathous (Utrpenia), Amolyntos, Orans, Eleusa a i). Z nich pomerne známou je Theotokos Eleusa (Milujúca či Milostivá), ktorá má takisto viacero variantov (Glykofilousa - Sladko bozkávajúca, Gorgoepikoos, Episkepsis,...).
- Theotokos Galaktotrofousa (Kojaca)
- Theotokos Nikopoios (Víťaziaca; podľa konštantínopolského chrámu aj Theotokos Blachernitissa alebo Episkepsis)
- Theotokos Platytera (Širšia než nebesia)
- Theotokos Kyriotissa (podľa monastiera Kyrou)
- Theotokos Paraklésis (Prímluvnica), je vyobrazenie bez Krista, má viacero podtypov (Hagioritissa, Kechiritomene - Milostiplná)
Referencie
- ↑ Theotokos In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1607 – 1608. (po anglicky)
- ↑ a b c The Church and Mary. Ed. R. N. Swanson. Zväzok 39. Woodbridge : Boydell Press, 2004. (Studies in Church History.) ISBN 0954680901. S. 22, 25, 28.
- ↑ a b c d e f g THEOTOKOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2070. (po anglicky)
- ↑ Theotokos In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
- ↑ a b THEOTOKOS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:772. (po anglicky)
- ↑ a b c d Theotokos, the Blessed Virgin In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 594 – 599. (po anglicky)
- ↑ a b MARY, THE VIRGIN, CLUSTER In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 773 – 774. (po anglicky)
- ↑ Matka Boží In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 307 – 308.
Ďalšia literatúra
- O'CARROLL, Michael. Theotokos: A Theological Encyclopedia of the Blessed Virgin Mary. Eugene, Oregon : Wipf and Stock Publishers, 2000. ISBN 1-57910-454-1.
- The Cult of the Mother of God in Byzantium: Texts and Images. Ed. Leslie Brubaker, Mary B. Cunningham. London, New York : Routledge, 2016. 306 s. (Birmingham Byzantine and Ottoman studies.) ISBN 9780754662662.
- PENTCHEVA, Bissera V. Icons and Power: The Mother of God in Byzantium. University Park, PA : Pennsylvania State University Press, 2014. 312 s. ISBN 978-0-271-06400-0.
- SCHMEMANN, Alexander. The Celebration of Faith: The Virgin Mary. Vol. 3. Crestwood, New York : St Vladimir’s Seminary, 2001. ISBN 0-88141-141-8.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theotokos
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk