A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tibetsko-barmské jazyky sú vetva sinotibetských jazykov. Hovorí sa nimi v Himalájach, Mjanmarsku a sčasti v Bangladéši a Thajsku.
Početne najvýznamnejšie sú tieto jazyky:
- tibetčina
- barmčina
- ioština (loloština) (v Číne)
- tchu-ťia (v Číne)
- karenčina (v Číne a Thajsku))
- pajčina (v Číne)
- cha-ni (akha) (v Číne a Mjanmarsku)
- kačjinčina (v Mjanmarsku a Číne), v Číne označovaná ťingpchoština (ďjinpchoština, czinpoština)
- li-su (v Číne a Mjanmarsku)
- la-chu (v Číne a Mjanmarsku)
- na-si (v Číne)
- manípučina (v Indii)
- nágčina (v Indii)
- tamangčina (v Nepále)
- névárčina (v Nepále)
- magarčina (v Nepále)
- dzongkha (v Bhutáne, Indii a Nepále)
- bodoština (v Indii)
- čchiangčina (v Číne)
Delenie
Ich delenie je sporné, známe sú tieto delenia:
Delenie 1
- tibetské jazyky (najmä tibetčina, dzongkha)
- barmské jazyky (najmä barmčina, kačjinčina, čjin)
- bodosko-garoské jazyky (barské jazyky)
- bodoské jazyky
- garoské jazyky
- karenské jazyky (najmä karenčina)
Delenie 2
- tibetské jazyky
- himalájske jazyky
- barmské jazyky
- kačjinské jazyky (najmä kačjinčina)
- ioské jazyky (najmä ioština)
- karenské jazyky
Delenie 3 (Matisoff)
- kamarupské jazyky
- kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)
- aborsko-mirisko-daflaské jazyky (abor-miri-dafla)
- bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)
- himalájske jazyky
- mahasko-kirantské jazyky (maha-kiranti)
- tibetsko-kinaurské jazyky (tibeto-kinauri)
- čchiangčina (čchiang)
- ťingpchosko -nungsko-luské jazyky (ťingpcho-nung-lu)
- kačjinské jazyky
- nungské jazyky
- luské jazyky
- lolosko – barmsko - na-siské jazyky (lolo-barmčina-na-si)
- karenské jazyky
- pajské jazyky
Poznámka: Už uvedené zoskupenia druhej úrovne v tomto delení sú väčšinou len geografické.
Delenie 4
Pozri delenia uvedené v článku sinotibetské jazyky
Delenie 5 (Ethnologue)
I. pajčina
II. himalájske jazyky
- A. mahasko-kirantské jazyky (mahakiranti)
- i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari)
- a. chepang*
- b. kchangské jazyky
- c. magarské jazyky
- d. sunvárske jazyky
- ii. kirantské jazyky (kiranti)
- a. tomyang*
- b. východné
- c. západné
- iii. névárske jazyky (névári)
- i. kchangsko-magarsko-chepangsko*-sunvarské jazyky (kchang-magar-chepang*-sunvari)
- B. tibetsko-kanaurské (tibeto-kanauri)
- i. dzalakha*
- ii. lepčaské jazyky
- iii. západohimalájske jazyky
- iv. tibetské jazyky
- a. tshangla*
- b. dhimal*
- c. tamangčina
- d. tibetčina
- C. Baima* (neklasifikovaný)
III. ťingpchosko-konyaksko*-bodoské jazyky (ťingpcho-konyak-bodo)
- A. ťingpchosko-luské jazyky
- B. konyaksko*-bodosko-garoské jazyky
IV. karenské jazyky
- A. pa-o
- B. zayein*
- C. pho
- D. sgaw-*bghai
- i. bghai*
- ii. brek*
- iii. kayah*
- iv. sgaw
- E. zayeinské* karenské (neklasifikované)
V. kuki-čjinsko-nágske jazyky (kuki-čjin-naga)
- A. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)
- i. stredné
- ii. severné
- iii. južné
- B. nágske jazyky
- i. angami-pochuri*
- ii. ao*
- iii. tangkhul*
- iv. neklasifikované nágske
- v. zeme*
VI. lolosko-barmské jazyky (lol-barmčina)
- A. burmish*
- i. severné
- ii. južné
- iii. neklasifikované burmish*
- B. loloské jazyky
- i. severné
- a. li-su
- b. samei*
- c. iotčina
- i. južné
- ii. neklasifikované loloské
- i. severné
- C. na-si
- D. phula* (nekladifikované)
VII. manípurčina
VIII. mikirské jazyky (mikir)
IX. severoásámske jazyky
- A. deng
- B. tani*
X. nungské jazyky
XI. tangutsko-čchiangské jazyky (tangut-čchiang)
- A. čchiang
- B. rGyarong*
XII. tchu-ťia
XII. neklasifikované tibetsko-barmské jazyky
XIV. západobodské jazyky
XV. mru*
Delenie 6 (Bradley, 1997)
I. Bodské jazyky (= Západná vetva)
- A. bodské jazyky
- i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky)
- a. západotibetské jazyky
- b. stredotibetské jazyky
- i) západné
- ii) mNgaẖris*
- iii) gTsang*
- iv) dBus* (= centrálne stredotibetské)
- v) juhotibetské
- c. antuoské tibetské jazyky (= severovýchodné tibetské jazyky)
- d. kchangské tibetské jazyky (= serverovýchodné tibetské jazyky)
- ii. západobodské jazyky (= gurungské, tamangské)
- iii.východobodské jazyky (= Bumthangské jazyky)
- iv. tshangla* (= východobodické* jazyky)
- v. západohimalájske jazyky (= kanaurské jazyky, kanauri)
- i. stredobodské jazyky (= tibetské jazyky)
- B. himalájske jazyky
- i. stredné
- ii. kirantské jazyky (kiranti)
II. jazyky severovýchodnej Indie (= salské jazyky, sal)
- A. bodosko-garoské jazyky (bodo-garo)
- i. severonágske jazyky
- B. ťing-pcho
- C. luské jazyky (= sakské jazyky, sak)
- D. pyu*
III. kuki-čjinské jazyky (kuki-čjin)
- A. juhonágske jazyky
- B. kuki
- C. čjin
- D. mikirské jazyky (=arleng, mikir)
IV. stredné
- A. lepčaské jazyky (lepča)
- B. západoarunačálske jazyky
- C. adisko-misingsko*- nišiské (=adi-mising, niši, abor -miri-dafla, tani)
- D. digarish* 'mishmi'*
- E. keman* 'mishmi'*
- F. rawang* (= nungské jazyky)
V. severovýchodné
VI. juhovýchodné
- A. barmsko-loloské jazyky (= burmic*)
- i. mru
- ii. gong*
- iii. burmish*
- iv. loloské jazyky
- a. severné
- b. stredné
- c. južné
- B. karenské jazyky
Delenie 7 (Benedict, 1972)
O rozsahu pojmu tibetsko-barmské jazyky v tomto delení pozri sinotibetské jazyky.
I. tibetsko-kanaurské jazyky (=bodsko-himalájske)
- A. bodské jazyky (vo východnom a južnom Tibete) - zahŕňajú tibetčinu, gyarung*, takpa*, tsangla*, murmčina (murmi) a gurungčina (gurung);
- B. himalájske jazyky
- i. „hlavné“ himalájske (v západnom Tibete, západnej Indii) – zahŕňa kanaurčinu, chitkhuli*, thebor*, kanashi*, rangloi*, bunan*, manchati*, chamba lahuli* a zhang-zhung* (čang-čung??);
- ii. „menšie“ himalájske (v štáte Uttaránčal) - zahŕňa rangkas*, darmiya*, chaudangsi* a byangsi*.
- iii. dzorgai* (v štáte S’-čchuan) ?
- iv. lepčaské (lepča, v štáte Sikkim) ?
- v. magarské jazyky (v Nepáli) ?
II. bahing*-vayu* (= kirantské jazyky, kiranti) (v Nepáli)
- A. bahing*- zahŕňa jazyky sunvarčina (sunvari), dumi*, khaling* a račina (rai).
- B. khambu* - zahŕňa sang-pchang, nachereng*, rodong*, walingčina, rungchengbung*, lambichong* (lam-pi-čchung??), chingtang* (čch'ng-tchang ??), limbu a yakha*
- C. vayu*-chepang*
- D. névárske jazyky (névári) ?
III. aborsko-mirisko-daflaské jazyky (= abor-miri-dafla, miriské jazyky, severoásámske jazyky) (v Sikkime, severný Ásám)
IV. kačjinské jazyky (v severnom Mjanmarsku)
V. Barmsko-loloské (= burmish*) (v štátoch S’-čchuan, Jün-nan, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam)
- A. barmsko-*maruské (=barmčina-*maru) - zahŕňa jazyky phön*, lashi*, atsi* a achang*.
- B. juhololoské - zahŕňa jazyky phunoi*, cha-ni (akha), la-chu, čiernololočtina, bielololočtina a müng*
- C. severololoské - zahŕňa li-su, ahi*, nyi*, lolopho, chöko*, phupha*, ulu* a independent lolo*
- D. kanburi* lawa* v Thajsku
- E. mo-suo (= na-si) (v západnom Jün-nane)
- F. hsi*-fan* (v západnom S’-čchuan) - zahŕňa manyak*, horpa*, menia* a muli*
- G. tangutčina (tangut, v severozápadnej Číne)
- H. nungské jazyky ?
VI. bodosko-garoské jazyky (= barské jazyky) {v severnom Ásáme, severné Mjanmarsko)
- A. Bodoské jazyky (bodo)- zahŕňajú jazyk dimasa*
- B. Garoské jazyky (garo)
- i. Garo A
- ii. Garo B
- C. „naked* nága“ (= konyak*) ? - zahŕňajú banpara, tableng*, namsang*, tamlu*, moshang* a čchang.
- D. chairel* ?
VII. kuki-nágske (=kuki-nága, kukiské) (v severnej ásámsko-mjanmarskej oblasti)
- A. stredokukiské
- B. severokukiské
- C. starokukiské
- D. juhokukiské
- E. severonágske
- F. juhonágske
Komentáre k tejto klasifikácii:
Zdá sa, že dzorgai*, lepčaské jazyky a magarské jazyky sa najviac podobajú tibetsko-kanaurskej vetve. Lepča je možno oddelená prechodná vetva podobne ako kačjinčina. Magarčina sa podobá aj na bahing*-vayu*.
Névárske jazykyi sú podobné s bahingom* aj s khambu*. Aka* (= hrusso*) možno patrí do abor-miri-dafla. Digaro*, miju* (mi-ťü??) a dhimal* možno takisto patria do abor-miri-dafla, ale je to ešte nepravdepodobnejšie. Kačjinské jazyky sú zrejme prechodná vetva s črtami podobnými vštekým ostatným vetvám. Kadu-andro-sengmai* (=Luština) a taman* možno patria do kačjinských jazykov.
Nungčina možno patrí do barmsko-loloskej skupiny, ale podobá sa aj na kačjinčinu. Pyu* sa podobá na nungčinu.
Deori Chutiya* (severný Ásám) patrí do bodosko-garoských jazykov, ale je neisté do ktorrej podskupiny.
(*) Pre nedostupnosť v pôvodnom (anglickom) znení a pravopise
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk