Tibor Gašpar
Tibor Gašpar (2012)
Bývalý prezident Policajného zboru
V úrade 15. máj 2012 – 31. máj 2018
Jaroslav Spišiak Milan Lučanský
Podpredseda Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 27. júna 2024
Biografické údaje
Narodenie	23.4.196223. apríl 1962 (63 rokov) Kežmarok, Česko-Slovensko
Politická strana	SMER-SD
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave Akadémia Policajného zboru
Rodina
Deti	Pavol Gašpar
Politický portál  Biografický portál

Gen. PaedDr. Tibor Gašpar (* 23. apríl 1962, Kežmarok) je bývalý prezident Policajného zboru,^[1] aktuálne podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Tibor Gašpar absolvoval v roku 1981 Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Michalovciach, odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. V rokoch 1982 – 1987 študoval učiteľský smer na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Po absolvovaní pracoval ako učiteľ na základnej škole v Nitre. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

Do služobného pomeru policajta bol prijatý 1. decembra 1993. V tom istom roku začal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave špecializačné policajné vzdelanie. V rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako vyšetrovateľ v Nitre, v rokoch 1996 – 1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre. Následne pôsobil na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, postupne prešiel až do funkcie I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre, v rokoch 2003 – 2005.

Počas Dzurindovej druhej vlády bol v roku 2005 vymenovaný za riaditeľa Úradu boja proti korupcii. V tomto poste ostal aj počas nasledovnej vlády Roberta Fica. Do hodnosti generála bol 2. septembra 2008 menovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom.^[2] V rokoch 2010 až 2011 bol opäť v službe Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.^[1]

Tibor Gašpar bol 15. mája 2012 vymenovaný za prezidenta Policajného zboru ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.^[3] Vo funkcii nahradil Jaroslava Spišiaka.

V septembri 2013 sa stalo kontroverzným Gašparovo menovanie nového riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry. Novovymenovaný Daniel Goga mal byť spoluzodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej v auguste 2008 zomreli dvaja ľudia, civilista Ivan Rigo a policajt Róbert Vida.^[4] Po akcii Goga odstúpil z funkcie zástupcu krajského riaditeľa Policajného zboru v Nitre, odstúpil tiež krajský riaditeľ Ján Štark a riaditeľ krajskej kriminálky Mário Machovec.^[4] Po vyšetrení incidentu vtedajší policajný prezident Ján Packa povedal: „Akciu v Leviciach sme dôkladne vyšetrili a vyšlo nám, že osoby prítomné priamo na akcii niesli 70 percentný podiel viny a ich nadriadení 30 percentný podiel.“^[4] Iné kontroverzné opatrenie bolo, že vyšetrovanie ohovárania ministra Jána Počiatka novinárom Martinom Daňom nebude vykonávať vyšetrovateľ okresného policajného zboru, ale priamo vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry.^[5][6]

Ako policajný prezident tiež podpísal vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii. Vo vyhlásení sa hovorí: „Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr.“^[7] Autori vyhlásenia plánujú politickú činnosť, ako predstaviteľ polície by mal Gašpar byť apolitický. Vyjadrenie od neho žiadali predseda MOST – HÍD Béla Bugár a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. 23. januára 2017 sa Gašpar stretol s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý od neho tiež požadoval vysvetlenie.^[8] Ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (SMER-SD) Gašparov podpis neprekážal.^[9] Gašpar sa k vyhláseniu odmietol vyjadriť.^[8]

Ako prezident Policajného zboru získaval v roku 2017 priemerne 4435 eur.^[10]

Tibor Gašpar je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul Miroslava Bödöra.^[11] Ján Kuciak v článku z apríla 2017 upozornil na firmy personálne prepojené na Bödörovho syna Norberta, ktoré získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur.^[12] Aj preto po vražde Kuciaka žiadali v marci 2018 účastníci protestov Za slušné Slovensko odchod Gašpara z vedenia polície. Okrem pochybení na začiatku vyšetrovania vraždy ich znepokojoval aj fakt, že na mieste činu sa nachádzal šéf Národnej kriminálnej agentúry NAKA Róbert Krajmer, o ktorom Kuciak priamo písal.^[13]

Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a prispeje k odstúpeniu Tibora Gašpara. Drucker sa v apríli 2018 zotavoval v nemocnici a odďaľoval rozhodnutie vo veci policajného prezidenta. Nakoniec sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.^[14] Na margo svojej vlastnej rezignácie sa Gašpar vyjadril nasledovne: „Jasné, že som počítal s tým, že k tomuto kroku dôjde, nie som naivný, mám dosť rokov“^[15] (23. apríla 2018 oslávil svoje 56. narodeniny). Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.^[16] Nová ministerka vnútra Denisa Saková potom oznámila, že nástupcom Gašpara bude šéf policajnej inšpekcie Milan Lučanský, ktorý bol menovaný dočasným prezidentom PZ 1. júna 2018.

Tibor Gašpar od 1. augusta 2018 do 31. januára 2019 pôsobil ako poradca (odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít) ministerky vnútra Denisy Sakovej.^[16][13] Z funkcie bol odvolaný po tom, ako médiá zverejnili údajné lustrovanie zavraždeného novinára Jána Kuciaka.

Dňa 5. novembra 2020 bol v skorých ranných hodinách v Janíkovciach zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou v rámci akcie „Očistec“. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na špeciálnej prokuratúre podať trestné oznámenie na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.^[17]

Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Gašpara na všetky tri väzobného stíhania – útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. 7. novembra sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzobnom stíhaní, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s Norbertom Bödörom, kde im odovzdával úplatky a dával pokyny.^[18] Svoju vinu poprel a voči rozhodnutiu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Zároveň tvrdí, že ide o kriminalizáciu jeho osoby na základe politickej a mediálnej objednávky.^[19] 23. novembra Najvyšší súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu.^[20] 5. novembra 2021 bola väzba ukončená, ale naďalej ostáva stíhaný.^[21]

6. decembra 2023 vyšetrovateľ NAKA Gašpara obvinil z „prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom“.^[22]