Tisamenos (syn Oresta)

Tisamenos alebo Tísamenos (starogr. Τισαμενός) alebo Tísamenés bol v gréckej mytológii kráľ Sparty, Mykén a Argu.

Tisamenos bol syn mykénskeho kráľa Oresta a Hermiony, dcéry spartského kráľa Menelaa.^[1] Menelaos svoju dcéru Hermionu pôvodne vydal za Achillovho syna Neoptolema, ale Orestes Neoptolema zabil a oženil sa s Hermionou. Tisamenos mal nevlastného brata Penthila, ktorého ich otec Orestes mal s Erigonou dcérou Aigistha.^[1] Následník trónu Tisamenos bol otcom synov, Kometa, Daidamena, Spartóna, Tellida a Leontomenea.^[2]

Tisamenos vládol len tri roky^[3], lebo na Peloponéze po tvrdých bojoch prapravnuci Herakla, Temenos, Kresfontes a Aristodémos po vláde vetvy potomkov Pelopa obnovili vládu Heraklovcov.^[4] Dobytý Peloponéz si potom víťazi rozdelili žrebom.^[5] Temenos dostal Argos, Kresfontes Messéniu, Lakónia pripadla deťom Aristodéma dvojičkám Eurysthenovi a Proklovi,^[6] lebo Aristodéma ešte pred posledným útokom Dórov zabil blesk.^[7]

Príbeh posledných chvíľ Tisamenovho života poznáme v dvoch rozličných verziách. Podľa jednej Tisamenos zomrel v bojoch o svoju krajinu, ako aj jeho spojenci synovia Aigimia bratia Pamfylos a Dymas.^[8] Iná hovorí, že po dobytí jeho krajiny ušiel do Acháje, kde sa nakrátko stal kráľom.^[9] Podľa Pausania ho ale Achájci neprijali a dali sa s ním do boja a v bitke Tisamena zabili. Jeho kosti boli na podnet najvýznamnejšieho orákula staroveku od delfskej veštiarne neskôr prenesené do Sparty, kde ho pochovali.^[10]

Dnešní historici dobytie Peloponézu približne dve generácie po trójskej vojne^[11] potvrdzujú. Bol to starogrécky kmeň Dórov, ktorý okolo roku 1200 pred Kr. zničil centrá mykénskej kultúry a pôvodné achájske obyvateľstvo si buď podrobil, alebo ho vyhnal.

Referencie

↑ ^a ^b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,6.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,6,2.
↑ Velleius Paterculus, Historia Romana, I,1,4.
↑ Velleius Paterculus, Historia Romana, I,2.
↑ Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,4.
↑ Strabón, Geographica, VIII,8,389.
↑ Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,2.
↑ Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,3.
↑ Hyginus Mythographus, Fabulae, 124.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,7 – 8.
↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,3.

Literatúra

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Pausanias-1] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,6.

[2] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,6,2.

[3] Velleius Paterculus, Historia Romana, I,1,4.

[4] Velleius Paterculus, Historia Romana, I,2.

[5] Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,4.

[6] Strabón, Geographica, VIII,8,389.

[7] Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,2.

[8] Apollodóros z Atén, Kronika, 2,8,3.

[9] Hyginus Mythographus, Fabulae, 124.

[10] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,7 – 8.

[11] Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,3.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]