Tocharčina (ak sa považuje za 1 jazyk) alebo tocharské jazyky (ak sa považuje za dva jazyky) je vymretý jazyk tvoriaci nezávislú vetvu indoeurópskej jazykovej rodiny. Tocharčinou sa hovorilo v severočínskom Turkestane (dnes Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang v Číne) v 2. pol. 1. tisícročia po Kr. (500 – 700 po Kr.)

Delí sa na dve nárečia/jazyky:

• tocharčina A (turfanská oblasť na východe)
• tocharčina B (oblasť Kuča na západe, ale aj turfanská oblasť)

Tocharčina sa písala severoindickým slabičným písmom bráhmí a jeho variantmi.

Tocharčina patrí ako jediný jazyk v Ázii do kentumovej skupiny indoeurópskych jazykov a jej nositelia predstavujú pravdepodobne zvyšky predpokladaných praindoeurópskych etník.