A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Toni Morrisonová | |
americká spisovateľka | |
Narodenie | 18. február 1931 Lorain, Ohio, USA |
---|---|
Úmrtie | 5. august 2019 (88 rokov) New York, New York, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | tonimorrisonsociety.org |
Commons | Toni Morrisonová |
Toni Morrison (vlastným menom Chloe Anthony Wofford, * 18. február 1931, Lorain, Ohio, USA – † 5. august 2019, New York, New York[1]) bola americká spisovateľka. V roku 1993 získala Nobelovú cenu za literatúru.
Je jednou z najvýraznejších osobností súčasnej tzv. „čiernej“ literatúry v Spojených štátoch, hoci by sa tento termín z etického hľadiska nemal používať, pretože je považovaný za hanlivý. Počas štúdia na Howardskej univerzite mnoho ľudí z jej okolia nedokázali správne vysloviť jej krstné meno, a preto sa rozhodla prijať pseudonym Toni.
Životopis
Narodila sa v štáte Ohio a prežila tu aj detstvo, ktoré bolo silne ovplyvnené africko-americkým folklórom, hudbou, rituálmi a mýtmi, čo neskôr prispelo k vymedzeniu charakteru jej prozaickej tvorby. Sama priznáva, že jej rodina bola vždy očarená niečím „nadprirodzeným“. Tento vplyv je najbadateľnejší v jej románe s otrokárskou témou "Milovaná", ktorý je príkladom magického naturalizmu v literatúre. Afroameričania, otrokárstvo, rasová problematika a to všetko v úzkej spojitosti so ženami. Takto jednoducho možno vymedziť tematické piliere prozaickej tvorby tejto spisovateľky.
Vyštudovala angličtinu a literatúru. Získala B.A. (titul bakalárky). Po ukončení štúdia a získaní titulu M.A. (titul magisterky) začala prednášať a vyučovať na viacerých amerických univerzitách. Počas profesionálneho pôsobenia na Howardskej univerzite sa spoznala s mladým architektom pochádzajúcim z Jamajky. Volal sa Harold Morrison a v roku 1958 sa za neho vydala. Manželstvo, z ktorého vzišli dvaja synovia, však trvalo iba krátko. Morrisonovci sa v roku 1964 rozišli. Po rozvode pracovala ako editorka vo vydavateľstve v New Yorku a ďalej prednášala na univerzitách. Počas osamelých večerov sa venovala písaniu.
Prvotinou so všetkými znakmi vyzretého literárneho diela, ktorou sa razom dostala do povedomia čitateľskej verejnosti a vzbudila pozornosť aj v kruhoch literárnej kritiky, bol román "Najmodrejšie oči". Dnes sa už mnohí osmeľujú označiť toto dielo z pera Toni Morrisonovej za kultový a svojim spôsobom aj prevratný román. Vyšiel v roku 1970. Od roku 1970 až do 1992 publikovala päť ďalších románov a iných prozaických alebo odborných prác. Dôkazom vysokej kvality a duchaplnosti diela Toni Morrisonovej sú mnohé, často medzinárodné, literárne ocenenia. V roku 1988 jej bola udelená Pulitzerova cena za už spomínaný román Milovaná. No azda najväčšie ocenenie, akého sa spisovateľovi môže dostať, je bezpochyby Nobelova cena za literatúru. Tú svoju Morrisonová získala v roku 1993, len rok po vydaní románu "Džez". Táto vysoká pocta je však ocenenie nielen pre autorku, ale aj pre celú afroamerickú spoločnosť, pretože Morrisonová bola prvá žena čiernej pleti, ktorá sa stala laureátkou Nobelovej ceny.
Toni Morrison je právom považovaná za prvú dámu africko-americkej literatúry, no zároveň je rovnako silnou osobnosťou literárnej a kultúrnej kritiky. Dôkazom toho je jej prednáška o humanistických hodnotách, ktorú predniesla na Michiganskej univerzite 7. októbra 1988 - Nevypodateľné veci nevypovedané: Prítomnosť Afroameričanov v americkej literatúre. Niekoľko z jej románov sa ocitlo na výslní americkej literatúry: Najmodrejšie oči (The Bluest Eye), Beloved (Pulitzerova cena) a Pieseň o Šalamúnovi (Song of Solomon). Morisonovej diela sú pozoruhodné pre svoje epické témy, živý dialóg a bohatý detail pri opise afroamerických postáv.
Dielo
- Najmodrejšie oči (The Bluest Eye; po slov. 1986)
- Beloved
- Pieseň o Šalamúnovi (Song of Solomon; po slov. 1981) - je sága štyroch generácií amerických černochov, z ktorých prvá zažila ešte otrokárstvo. No protagonistom príbehu je najmladší Macon, prezývaný Ciciak, ktorý si hľadá svoje miesto v spoločnosti.
- Láska (Love; po slov. 2005) - hnacou silou románu je manželský zväzok založený na ľudskej amorálnosti medzi päťdesiatdvaročným Billom Coseym a jeho manželkou, ešte dieťaťom, ktoré si kúpil za dvesto dolárov. V časoch, keď v Spojených štátoch zúrila rasová segregácia bol Cosey majiteľom vyhľadávaného luxusného hotela v jednom z najlepších prímorských letovísk. Coseyovci patrili k vyššej čiernej vrstve a tak aj po Coseyho smrti sú spomienky naňho pre miestnych neustále témou rozhovorov. Hotel už nefunguje a chátra, letovisko zíva prázdnotou, medzi dedičkami panuje nenávisť a vzájomne si znepríjemňujú život.
V útlom románe Láska nájdeme vraždu, podpaľačstvo, zohavenie mladého dievčaťa, fetišizmus, pedofíliu, znásilnenie tlupou tínedžerov a zneužitie mladistvých, prostitúciu, vydieranie, sadomasochizmus, defenestráciu i rozzúrený dav zaháňajúci sa vedrom ľudských výkalov. Ohavnosti však Morrisonová vyvažuje v každom svojom diele i láskavosťou. Tentoraz je to pekný vzťah medzi starými rodičmi a vnukom. Cez mikrovesmír rodinnej ságy píše o čiernej Amerike. Na rozdiel od predchádzajúcich románov, tento príbeh nie je o farbe pleti, ale o spoločenskom postavení, priateľstve, závisti a posadnutosti.
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toni Morrisonová
Externé odkazy
Zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. február
1. júl
10. február
10. júl
10. január
10. september
11. august
11. január
11. marec
12. apríl
12. marec
12. september
13. január
14. september
15. apríl
15. august
16. júl
16. jún
16. január
16. máj
16. marec
17. február
17. máj
18. apríl
18. február
18. január
18. marec
18. september
19. apríl
19. júl
19. máj
19. storočie
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1944
1955
1969
1974
1984
1987
1991
1993
1994
1997
1998
1999
2. august
2. marec
20. február
20. jún
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2003
2004
2006
2007
2008
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2017
2018
2019
2020
2021
2022
21. storočie
22. marec
22. september
23. júl
24. apríl
24. január
24. máj
25. august
25. február
25. január
25. máj
25. marec
26. marec
27. august
27. jún
27. január
27. máj
27. marec
28. február
28. január
28. september
29. august
29. január
29. marec
29. september
3. február
3. jún
3. máj
30. roky 20. storočia
31. august
31. máj
31. marec
4. jún
40. roky 20. storočia
5. december
5. február
5. január
6. apríl
6. júl
6. január
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
8. február
8. marec
9. apríl
9. február
9. január
9. máj
Abakan
ABBA (hudobná skupina)
Alena Vrzáňová
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alfred Schmidt
Anthony Kenny
Anton Šulík
Anton Auxt
Arata Isozaki
Bogumił Kobiela
Bohumil Golián
Boris Jeľcin
Burton Richter
Carl Bosch
Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
David Morris Lee
Della Reese
Desaťročie
Desmond Tutu
Dezider Kollár
Doprava
Edgar Lawrence Doctorow
Elias Menachem Stein
Emília Kováčová
Erik Axel Karlfeldt
Eva Sadková
Ferenc Mádl
Franek Chmiel
Frederick Brooks
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Georgij Michajlovič Grečko
Georg Zundel
Hana Bradyová
Hana Hegerová
Heisuke Hironaka
Henrieta Peťovská
Ignác Kolčák
Igor Kluvánek
Ivan Klíma
Ivan Rajniak
Július Binder
Július Krempaský
James Dean
Jane Addamsová
Jang-c’-ťiang
Jan Šebestík
Jan Libíček
Jan Zábrana
Japonsko
Jean Arthur Béliveau
Jerzy Krzysztoń
Jiří Suchý (herec)
Jiřina Bohdalová
Jiřina Jirásková
Johannes Rau
John Milnor
John Robert Schrieffer
Josef Masopust
Josif Vissarionovič Stalin
Kamil Matiašovský
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Deák
Ladislav Kačáni
Ladislav Vodička
Lars Hörmander
Leonard Nimoy
Leslie Caronová
Libor Ebringer
Lucia Bosè
Magda Paveleková
Managua (mesto)
Mandžusko
Martinus Veltman
Martin Hollý ml.
Michael Lonsdale
Michail Gorbačov
Michal Ferianc
Milan Chladil
Milan Jurčo Glina
Milan Paumer
Milan Peťovský
Miroslav Bázlik
Miroslav Horňák
Monica Vitti
Moskva
Naí Dillí
Neil Postman
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Olympia Dukakis
Oskár Elschek
Paavo Haavikko
Pavol Sobota
Raúl Castro
Richard Heck
Rita Moreno
Robert Duvall
Rudolf Čechura
Rupert Murdoch
Rusko
Slovensko
Stanislav Grof
Stelios Kazantzidis
Stig Anderson
Storočie
Sven Tumba Johansson
Tadeusz Andrzej Zieliński
Tomas Tranströmer
Toni Morrison
Václav Černík (filozof)
Vance DeVoe Brand
Viliam Schrojf
Vladimír Blucha
Vladimír Svatoň
Zemetrasenie
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
ZSSR
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk