Torpédoborec HMS Glasgow triedy Sheffield dňa 19. mája 1983

Torpédoborec je menšia vojnová loď schopná plavby veľkou rýchlosťou, so silnou raketovou, hlavňovou a torpédovou výzbrojou. V minulosti používaná hlavne na uskutočňovanie torpédových útokov na nepriateľské lode a ochrane vlastného loďstva pred útokmi nepriateľských torpédových lodí a ponoriek. Výkonný typ sprievodnej lode.

Jeho hlavnou úlohou je vedenie boja s lietadlami, ponorkami a hladinovými loďami protivníka na otvorenom mori. Tiež však môže slúžiť ako sprievod veľkých lodí vo flotile alebo bojovej skupine.

Výraz „torpédoborec“ býva často považovaný za zastaraný s vysvetlením, že súčasné torpédoborce torpéda takmer nepoužívajú. Ale tento výraz nemá s torpédovou výzbrojou mnoho spoločného, ide o významový ekvivalent pôvodného anglického „torpedo-boat destroyer“ (doslova „ničiteľ torpédových člnov“), čo bolo časom skrátené na jednoduché „destroyer“.

Vznik

Japonský torpédoborec Ikazuči v roku 1933

Torpédoborec pôvodne vznikol na konci 19. storočia ako účinný prostriedok proti rýchlym torpédovkám a torpédovým člnom. V druhej svetovej vojne sa omnoho viac uplatnil pri boji s ponorkami, lietadlami či ľahkými krížnikmi nepriateľa a patril medzi najaktívnejšie hladinové jednotky.

Raketové torpédoborce

Už počas druhej svetovej vojny možno sledovať trend obmedzovania torpédovej výzbroje torpédoborcov (napr. demontáž zadných torpédometov na torpédoborcoch americkej triedy Allen M. Sumner) a naopak posilňovanie protilietadlovej výzbroje (najmä u jednotiek pôsobiacich v Pacifiku, kde bolo potrebné čeliť početným leteckým útokom a v poslednej fáze vojny tiež samovražedným útokom Kamikadze). Po druhej svetovej vojne navyše dochádza k rozvoju raketovej techniky a torpédomety z torpédoborcov miznú úplne (súčasné torpédoborce majú spravidla iba protiponorkové torpédomety). V ZSSR pod vplyvom nadšenia z raketovej výzbroje vznikajú torpédoborce, ktoré majú aj značne obmedzenú hlavňovú výzbroj (pozri Projekt 56 Kildin, Projekt 57 Kanin a Projekt 61 Kašin) a aj v ďalších krajinách je hlavňová výzbroj obmedzovaná a nahradzovaná viacúčelovými kanónmi (americká trieda Spruance: 2x 127mm L/54 Mark 45, britský Type 42: 1x 114mm L/55 Mark 8).

Výtlak súčasných torpédoborcov sa pohybuje v rozmedzí od 4 000 do 10 000 ton. Vzhľadom na neustále rastúce náklady na zbraňové elektronické systémy je tento druh vojnových lodí v poslednej dobe zatlačovaný do pozadia a počet štátov, ktoré plánujú ich ďalšiu stavbu, rýchlo klesá. Torpédoborce sú v súčasnosti vo výzbroji mnohých námorníctiev a v mnohých z nich predstavujú najťažšie jednotky. V námorných silách niektorých rozvojových a aj vyspelých krajinách slúžia staršie lode, ktoré boli vyradené námornými veľmocami ako zastarané. Noví používatelia tieto dosť staré torpédoborce modernizujú a možno predpokladať, že budú slúžiť ešte dosť dlho. Medzi štáty, ktoré majú staré torpédoborce vo výzbroji, patria okrem iných – Grécko, Turecko, Brazília, Čile, Pakistan či Taiwan.

Bitský torpédoborec HMS Norfolk (D21) v roku 1982

Vo výzbroji vojenského námorníctva Spojeného kráľovstva (Royal Navy) je v súčasnosti 12 torpédoborcov Type 42 (trieda Sheffield), ktoré boli postavené v rokoch 1976 – 1984. Tieto plavidlá boli stavané v 3 sériách (Batch I, II a III), pričom 4 lode tretej série sa od predchádzajúcich trochu líšia (majú predĺžený trup a ďalšie úpravy). Celkom bolo postavených 14 lodí tejto triedy, ale 2 lode boli potopené – HMS Sheffield (D80) a HMS Coventry (D118) (obe v máji 1982) počas krátkej vojny o Falklandy/Malvíny.

V roku 2009 bol zaradený do služby moderný britský torpédoborec HMS Daring (D32) s výtlakom 7 350 ton z novej triedy Daring. Do roku 2014 by mala Royal Navy dostať šesť nových lodí tejto triedy, ktorá kladie jasný dôraz na spoľahlivú protivzdušnú obranu proti útočiacim lietadlám, helikoptéram a protilodným riadeným raketám nepriateľa.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Torpédoborec

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Torpédoborec na českej Wikipédii.