Trakai (mesto) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Trakai (mesto)
Trakai
mesto
Trakai-Troki.jpg
Ostrovný hrad v roku 2004 po rekonštrukcii
Trakai (Lithuania) CoA.svg
Erb
Štát Litva Litva
Súradnice 54°38′00″S 24°56′00″V / 54,63333°S 24,93333°V / 54.63333; 24.93333
Rozloha 11,5 km² (1 150 ha)
Obyvateľstvo 5 266
Hustota 457,91 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1337
Pozícia mesta v Litve
Red pog.svg
Pozícia mesta v Litve
Poloha mesta v Európe
Red pog.svg
Poloha mesta v Európe
Wikimedia Commons: Category:Trakai
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trakai (po poľsky: Troki) je starobylé okresné mesto na juhovýchode Litvy, ležiace asi 28 km západne od Vilniusu. Má rozlohu 11,52 km² a 5 400 obyvateľov, predovšetkým Litovcov a Poliakov. V stredoveku bolo mesto sídlom litovských vládcov, nachádza sa tu jedna z najvýznamnejších pamiatok v Litve, vodný hrad Trakai.

História

Hrad Trakai, dnešný Senieji Trakai (Staré Trakai), založil veľkoknieža Gediminas v roku 1321. Roku 1337 sa spomína nové Trakai, v dnešnej polohe na polostrove medzi jazerami, 3 km severozápadne od prvého sídla. V novom Trakai boli postavené dva hrady, ktoré na prelome 14. a 15. storočia používal ako svoju obľúbenú rezidenciu veľkoknieža Vytautas, ktorý roku 1397 pozval z Krymu na Trakai ako strážcov svojho sídla Karaimov, turkickojazyčné etnikum, ktoré vyznávalo judaizmus. Karaimovia sa odvtedy stali súčasťou dejín mesta a Trakai v ranom novoveku ich hlavným kultúrnym strediskom.

V roku 1409 obdržalo Trakai mestské práva podľa magdeburského vzoru. V 15. storočí bolo mesto rušným strediskom obchodu, kde žili vedľa seba Litovci, Karaimovia, Poliaci, Tatári, Židia aj Rusi. Pozvoľný politický úpadok Trakai a Vilniusu prišiel po úplnom spojení Litvy s Poľskom Lublinskou úniou roku 1569. Aj hrad, ktorý naposledy používal ako letné sídlo kráľ a veľkoknieža Žigmund I. († 1548), začal chátrať. Ťažkú ranu mestu a zvlášť karaimskej komunite zasadilo Chmelnického povstanie a neskôr rusko-poľské vojny v 50. a 60. rokoch 17. storočia. V súčasnosti zostalo v meste iba niekoľko desiatok Karaimov.

Po treťom delení Poľska roku 1795 pripadlo Trakai Rusku, medzi prvou a druhou svetovou vojnou bolo súčasťou Poľska a potom sa začlenilo do ZSSR v rámci Litovskej SSR, dnes nezávislej Litvy. Roku 1991 bol na ochranu historického centra litovskej štátnosti vyhlásený Trakaiský historický národný park s rozlohou 82 km².

Pamätihodnosti

Trakai leží uprostred krajiny s jazerami, je významným strediskom turistického ruchu. Hlavnou atrakciou je tzv. ostrovný hrad s historickým múzeom, ktorý je zrekonštruovaný do podoby z 15. storočia. V meste stoja zvyšky polostrovného hradu, nachádzajú sa tu katolícky a pravoslávny chrám, množstvo typických karaimských domov s tromi oknami (podľa ľudovej tradície „jedným pre Boha, jedným pre majiteľa, a jedným pre veľkoknieža Vytautasa“), Karaimské etnografické múzeum a karaimská synagóga, nazývaná kenesa. Každý rok v auguste sa v meste koná festival klasickej hudby.

Partnerské mestá

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Trakai (mesto)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk