O iných významoch výrazu terciér pozri terciér (rozlišovacia stránka).

O iných významoch výrazu treťohory pozri treťohory (rozlišovacia stránka).

Terciér
Zaradenie
Útvar fanerozoika
kvartér →
Časové rozpätie terciéru (v miliónoch rokov)
Začiatok	65,5 (± 0,3)
Koniec	2,588 (± 0,005)
Trvanie	62,912
Portál vedy o Zemi

Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie ^[1]) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.

Zaradenie v systéme a časové hranice

Pojem definoval v roku 1810 Alexandre Brongniart resp. v roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol Emile Haug v roku 1911^[2]. Staršie významy pozri v článku terciér (rozlišovacia stránka).

Treťohory sa začali pred 65,5 (+/− 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (začiatok ľadovej doby^[3]). Podľa starších, neplatných členení bol koniec terciéru pred 1,806 miliónmi rokov (pozri aj vysvetlenia v článku kvartér o začiatku kvartéru). V systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa od roku 2005 končí pred 2,588 mil. rokov (V roku 2004 bol pojem terciér v systéme zrušený, ale v roku 2005 bol znova povolený, no len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov).

Rozdelenie

Terciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)^[3] takto:

Terciér (ICS 2005):

• časť periódy neogén podľa staršej definície (t. j. bez gelasu)
  • časť epochy pliocén podľa starej definície (t. j. bez gelasu)
  • epocha miocén
• perióda paleogén

Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce (foraminifery) – numulity a iné.

Geológia

Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More Tethys, ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od Indie a Afriky sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia Juhoamerickej a Severoamerickej platne. Antarktická platňa pokračovala v drifte smerom k dnešnému južnému pólu. Postupným uzatváraním – subdukciou Tethysu vzniklo Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more ale aj Balaton, či Neziderské jazero. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a Eurázie znamenala vznik Himalájskej sústavy. Prebehli tiež mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť.

Z hľadiska klimatológie pokračovalo teplé obdobie z mezozoika, ktoré vrcholilo v strednom eocéne, no neskôr sa ochladilo.

Život v terciéri

Fauna

Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulity, dierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.^[4] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté ryby a žraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus – ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.

Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcov, kopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.

Flóra

Vo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palynologické rozbory.

Pozri aj

• Chronostratigrafická tabuľka
• Zdôvodnenie zrušenia pojmu treťohory

Referencie