A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tretie delenie Poľska (1795) - posledné z troch delení Poľska, ktoré sa uskutočnilo na konci 18. storočia a dovŕšilo agresiu susedných krajín voči Republike oboch národov (Rzeczpospolita).[1]
Už počas Kościuszkovho povstania 11. júla 1794 pruský poslanec v Petrohrade Leopold Heinrich von der Goltz vo svojej správe napísal, že celé Rusko požaduje rozdelenie Poľska a vymazanie názvu Poľsko.
Delenie teda bolo priamym dôsledkom povstania a 24. októbra 1795, sa monarchovia Ruska, Pruska a Rakúska vzájomne dohodli na zmluve, podľa ktorej uskutočnili konečné, úplné, tretie delenie Poľska.
Priebeh
Po prvom delení Poľska v roku 1772 kráľ Stanislav II. v snahe posilniť značne oslabenú Republiku oboch národov zaviedol sériu reforiem na posilnenie poľskej armády, politického systému, hospodárstva a spoločnosti. Tieto reformy vyvrcholili prijatím májovej ústavy v roku 1791. Okrem toho kráľ Stanislav v snahe posilniť medzinárodné postavenie Poľska podpísal v roku 1790 poľsko-pruský pakt, ktorým prenechal ďalšie územia Prusku výmenou za vojenské spojenectvo. Rusko, rozhnevané tým, čo sa považovalo za nebezpečné reformy v jakobínskom štýle, v roku 1792 napadlo Poľsko a začalo vojnu na obranu ústavy. Poľsko, opustené pruskými spojencami a zradené poľskými šľachticmi, ktorí si želali obnoviť výsady, o ktoré prišli v rámci májovej ústavy, bolo v roku 1793 nútené podpísať druhé delenie, ktoré prenechalo susedným mocnostiam ďalšie územia.
Rozhorčené ďalším ponížením Poľska zo strany jeho susedov a zradou poľskej šľachty, a taktiež povzbudené Francúzskou revolúciou prebiehajúcou vo Francúzsku sa poľské masy rýchlo obrátili proti okupačným silám Pruska a Ruska. Po sérii celonárodných nepokojov sa 24. marca 1794 poľský vlastenec Tadeusz Kościuszko ujal velenia poľských ozbrojených síl a vyhlásil celonárodné povstanie proti zahraničným okupantom Poľska, čím sa začalo Kościuszkovo povstanie. Katarína II. a Fridrich Viliam II. rýchlo zareagovali a napriek počiatočným úspechom Kościuszkových síl bolo povstanie do novembra 1794 potlačené.
Delenie
Zástupcovia Rakúska, Pruska a Ruska sa stretli 24. októbra 1795, aby zrušili Republiku oboch národov, a 26. januára 1797 podpísali tri víťazné mocnosti zmluvu o rozdelení regiónu. Habsburská monarchia tak získala západný Halič a južné Mazovska s približne 1,2 milióna obyvateľov, Prusko dostalo Podlahovsko, zvyšok Mazovska a Varšavu s 1 miliónom obyvateľov a Rusko získalo zvyšné územie vrátane Vilniusu a 1,2 milióna obyvateľov. Na rozdiel od predchádzajúcich delení sa na zmluve nepodieľal žiadny poľský zástupca. Habsburgovci, Rusko a Prusko prinútili kráľa Stanislava abdikovať a odísť do Petrohradu, kde v roku 1798 zomrel ako trofejný väzeň Kataríny II. Víťazi tiež súhlasili s vymazaním názvu krajiny.
Dôsledky
Tretie delenie Poľska (Republiky oboch národov) ukončilo existenciu nezávislého poľského a litovského štátu na ďalších 123 rokov. Bezprostredne po treťom delení prinútili okupačné mocnosti mnohých poľských politikov, intelektuálov a revolucionárov emigrovať do Európy, čo sa neskôr označilo ako veľká emigrácia. Títo poľskí nacionalisti sa zúčastnili na povstaniach proti Rakúsku, Prusku a Rusku v bývalých poľských krajinách a mnohí z nich neskôr slúžili Francúzsku ako súčasť Napoleonových armád. Okrem toho poľskí básnici a umelci urobili z túžby po národnej slobode charakteristický znak poľského romantického hnutia. Poľsko nakrátko získalo čiastočnú autonómiu v roku 1807, keď Napoleon vytvoril Varšavské vojvodstvo, ale tá sa fakticky skončila Viedenským kongresom v roku 1815. Kongres vytvoril Poľské kráľovstvo, niekedy nazývané Kongresové Poľsko, ako ruský bábkový štát. Aj ten však zanikol po poľskom povstaní v roku 1831, keď Rusko rozpustilo Kongresové kráľovstvo a uplatnilo viaceré trestné opatrenia voči poľskému obyvateľstvu. V roku 1867 sa Poľsko stalo oficiálnou súčasťou Ruského impéria a nie bábkovým štátom. Poľsko získalo úplnú nezávislosť až po skončení prvej svetovej vojny.
Referencie
- ↑ A.S, Petit Press. Poctivé skúmanie príčin delenia Poľska . kultura.sme.sk, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov III rozbiór Polski na poľskej Wikipédii a Third Partition of Poland na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk