Triréma (iné názvy: trojveslica, trojradová veslica, triéra, zriedkavo trojradovka) je staroveká alebo stredoveká veslica s vesliarmi umiestnenými v troch radoch nad sebou. Triréma v užšom zmysle označuje len príslušné rímske a stredoveké lode, triéra v užšom zmysle len príslušné grécke lode.

Ako prví tieto vojnové lode postavili grécki stavitelia okolo roku 700 pred Kr., podľa niektorých historikov okolo roku 500 pred Kr. V Grécku mali v troch radoch nad sebou vyše 150 veslárov, pentekontéra mala iba 50. Jedno veslo obsluhovali dvaja až traja veslári, na pentekontére každé veslo obsluhoval jeden veslár.

Triéra preto bola rýchlejšia, čo hralo vo vojnách veľkú rolu, lebo sa zvyšoval úder čeleňového bodca.

Dejiny

Okrem dopravných plavidiel sa v staroveku rozvíjala aj výroba vojnových lodí. Stavali sa masívne lode schopné prevážať veľký náklad, ale aj rýchle, ktoré mali tvar vretena. Oba typy mali plachty, veslá a kormidlo. Ale vojnové lode sa nemohli spoliehať len na vietor a vodné prúdy, tak ako obchodné lode. Z toho dôvodu boli vojnové lode vybavené viacerými radmi vesiel, ktoré im umožňovali rozmanitejšie a obratnejšie manévre.

Vojnové lode konštruovali všetky stredomorské národy. Grécki bojovníci sa do Tróje plavili pravdepodobne na galérach – lodiach s jedným radom vesiel. Feničania, Etruskovia a neskôr aj Gréci stavali lode s dvoma radmi vesiel. Tak vznikla mimoriadne obratná dvojveslica. Gréci pokračovali v zdokonaľovaní tohto plavidla a vynašli trojveslicu – triéru, ktorá bola ťažšia než dvojveslica, a preto mala omnoho väčšiu údernú silu.

V roku 480 pred Kr. tristodesať gréckych triér pod vedením stratéga Temistokla v bitke pri Salamíne zničilo 1 207 (podľa Hérodota - veľmi nepravdepodobné) veľkých a neobratných perzských lodí s vysokými bokmi.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Triréma