Trnava

	Trnava
	mesto
	Trojičné námestie
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Región	Dolné Považie
Časti	Trnava-stred; Trnava-západ; Trnava-sever; Trnava-východ; Trnava-juh; Modranka
Vodný tok	Trnávka
Nadmorská výška	146 m n. m.
Súradnice	48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V
Rozloha	71,54 km² (7 154 ha)
Obyvateľstvo	62 806 (31. 12. 2022)
Hustota	877,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1211
Primátor	Peter Bročka (nezávislý)
PSČ	917 01, 917 02, 917 05, 917 08
ŠÚJ	506745
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa mestského; úradu	Mestský úrad; Trhová 3; 917 71 Trnava
E-mailová adresa	info@trnava.sk
Telefón	033 / 3236 101
Fax	033 / 3236 400
	Poloha mesta na Slovensku
	Interaktívna mapa mesta
	Wikimedia Commons: Trnava
	Webová stránka: trnava.sk
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°22′40″S 17°35′10″V / 48,3777497°S 17,5862106°V

Radnica

Gotický kostol sv. Mikuláša v noci

Západoslovenské múzeum

Jezuitský kláštor

Katedrála sv. Jána krstiteľa

Rekreačná oblasť Kamenný mlyn

Socha pápeža Jána Pavla II. v Trnave

Pešia zóna Trnava

Parčík Bela IV.

Nádvorie – priestor pre súčasnú kultúru v Trnave

Ulica M. S. Trnavského

Trnava (lat. Tyrnavia, maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau) je krajské mesto na západe Slovenska, sídlo Trnavského samosprávneho kraja a Trnavského okresu. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny.

Keďže Trnava bola jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (po roku 1541 bola na isté obdobie sídlom ostrihomského arcibiskupa a od roku 1922 sídlom Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola v roku 1977 povýšená na arcibiskupstvo), stojí tu množstvo kostolov, a tak dostala prezývku „Malý Rím“ alebo aj „Slovenský Rím”.

Geografia

Leží na riečke Trnávka, v centre Trnavskej pahorkatiny. Centrum mesta je v nadmorskej výške 146 m n. m. a leží 45 km severovýchodne od Bratislavy. Nitra leží 47 km východne, Piešťany 37 km severovýchodne, Senica 42 km severozápadne, Galanta 26 km južne a Modra 25 km západne.

V meste alebo jeho blízkosti vedú diaľnica D1, rýchlostná cesta R1 a cesty I/51 od Senice, I/61 od Senca na Trenčín, II/504 od Modry na Piešťany a II/560 na Dechtice. Trnavou prechádza aj železničná trať Bratislava – Žilina, v tunajšej stanici začínajú trate Trnava – Kúty a Trnava – Sereď.

Podnebie

Podnebie je prevažne (v porovnaní so zvyškom Slovenska) teplé a suché s miernejšími zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9 a 10 °C. Najteplejším mesiacom je júl (20,3 °C), najchladnejším január (2,2 °C). Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 420 až 800 mm.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trnavy

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

28. apríla 1430 Bitka pri Trnave: Husiti porazili Uhorskú armádu.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

Obyvateľstvo

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001:

Etnické zloženie obyvateľstva

Slováci – 92,91 %
Rómovia – 5,27 %
Srbi – 1,02 %
Česi – 0,79 %
Maďari – 0,21 %
Nemci – 0,05 %
Ukrajinci – 0,03 %
iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímski katolíci – 71,85 %
bez vyznania – 18,37 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 2,93 %
grécki katolíci – 0,20 %
pravoslávni – 0,11 %
iní

Politika

Primátori

1990 – 1994 – Ing. Imrich Borbély (nezávislý)
1994 – 1998 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
1998 – 2002 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
2002 – 2006 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
2006 – 2010 – Ing. Štefan Bošnák (KDH)
2010 – 2014 – Ing. Vladimír Butko (KDH)
2014 – 2018 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)
2018 – 2022 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)
2022 – 2026 – JUDr. Peter Bročka LL.M. (nezávislý)

Kultúra

Európske hlavné mesto kultúry

Trnava sa o prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry uchádzala niekoľkokrát^[4]^[5] v súťaži Európskej únie.

Európske hlavné mesto kultúry 2013

Najstaršie slobodné kráľovské mesto, Trnava, neuspelo v roku 2007 s hlavnou myšlienkou Trnava - križovatka kultúrnych a vzdelávacích ciest,^[6] s ktorou vstúpilo do kandidatúry o titul Európske hlavné mesto kultúry.^[4] Aj napriek tomu, že Trnava napokon titul Európske hlavné mesto kultúry nezískala, tak publikácia k prezentácii kandidatúry mesta bola vyhodnotená vtedy ako najkvalitnejšia.^[6]

Európske hlavné mesto kultúry 2026

Na májovom Mestskom zastupiteľstve v roku 2020 odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva podanie prihlášky^[5] pre zaradenie Trnavy do súťaže Európskej únie o titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026, podkladový materiál pre poslancov Mestského zastupiteľstva o zapojení do súťaže pripravil mestský organizátor väčšiny kultúrnych podujatí, ktorým je Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.^[7] Odhadované náklady pre realizáciu podkladových materiálov pre prihlášku predstavujú v prvom kole, do konca októbra 2020, približne 100-tisíc eur a v druhom kole, do konca novembra 2021, sa odhaduje použitie financí z mestského rozpočtu v objeme 200-tisíc eur.^[7]

Mocný opasok

Trnavská radnica už počas apríla 2020 oznámila Trnavčanom, že o kultúru v Trnave neprídu ani napriek zrušeným podujatiam vplyvom pôsobenia svetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.^[8] Okrem oznámenia kultúrnych podujatí a akcií oznámila trnavská samospráva aj pripravovanú historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorá upriami pozornosť na Národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je pýchou Trnavy, trnavské hradby, a osloviť by mala celé rodiny s deťmi.^[8]

V priebehu júna 2020 predstavila trnavská samospráva bližšie historicko-náučnú hru Mocný opasok, ktorú si návštevníci mesta môžu zahrať od júla 2020 pomocou svojich mobilných telefónov^[9] Trnavská radnica taktiež oznámila ďalšie detaily tejto dobrodružnej interaktívnej učebnice dejepisu vrátane slovenskej audio verzie hry, ktorú nahovoril trnavský herec Kamil Mikulčík, a aj anglickú verziu hry The Mystery of Mighty Bell pre zahraničných turistov, ktorú nadaboval írsky hudobník Graeme Mark Donaldson.^[9] Pri spustení GPS hry Mocný opasok pribudlo aj umenie vo verejnom priestore v podobe štrnástich sôch, pričom sochy sú priamymi aktérmi hry.^[10] V piatok 26. júna 2020 nainštalovali na hradby prvé dve sochy a to nad Bernolákovou bránou.^[10]