Trojanský monastier

	Trojanský monastier; (Троянски манастир)
	kláštor
	Trojanský monastier – pohľad na areál kláštora zvonku
Štát	Bulharsko
Oblasť	Loveč
Okres	Trojan
Obec	Orešak
Súradnice	42°51′45″S 24°46′50″V / 42,86250°S 24,78056°V
Vznik	pravdepodobne začiatok 17. storočia
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý
Využitie	fungujúci ako mužský kláštor, múzeum
	Geografický portál

Súradnice: 42°51′45″S 24°46′50″V / 42,86250°S 24,78056°V

Trojanský monastier Zosnutia Bohorodičky (bulh. Троянският манастир „Успение Богородично“ – Trojanskijat manastir "Uspenie Bogorodično") je fungujúci mužský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa na brehu rieky Černi Osăm pri dedine Orešak zhruba 10 km od okresného mesta Trojan v Lovečskej oblasti v severnom Bulharsku.

Je jedným zo 100 objektov nachádzajúcich sa v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska a má štatút kultúrnej pamiatky. V kláštore je možné sa ubytovať. Trojanský monastier je jedným z troch v Bulharsku (ďalšími sú Rilský monastier a Bačkovský monastier), ktoré nepodliehajú žiadnej z eparchií, ale sú stauropigiálne (podliehajúce priamo patriarchovi).^[1]

História

O dávnej histórii monastiera neexistuje veľa informácií a nie je dokázané, či monastier existoval už v období stredoveku. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že bol postavený začiatkom 17. storočia. Hovorí sa, že bol založený neznámym mníchom, ktorý prišiel z mníšskej republiky Athos a na brehu rieky Černi Osăm postavil malý drevený chrám Narodenia Bohorodičky.

V strede 18. storočia igumen Christofor urobil prvú prestavbu, ktorá sa týkala chrámu aj budov okolo a niekedy v druhej polovici 18. storočia igumen Pachomij postavil na mieste starého chrámu nový, ktorý bol následne rozšírený v roku 1812. História kláštora v období medzi 17. a 19. storočím je neustály kolobeh pogromov a lúpeží, ktorých sa dopúšťali osmanskí okupanti. Monastier prežil len vďaka húževnatosti a odhodlaniu tamojších mníchov, ako aj vďaka podpore po slobode túžiacich bulharských obyvateľov okolitých horských dedín a kolíb. Keďže sa mnísi chceli vyhnúť neustálemu okrádaniu zo strany lovečských gréckych biskupov, ktorí mali kláštor v správe, veľakrát sa pokúšali dosiahnuť nezávislosť od miestnych biskupov. To sa im podarilo v roku 1830, kedy ich podporil konštantínopolský patriarcha a monastier sa stal stauropigiálnym.

Po dobu celej svojej existencie bol kláštor lokálnym strediskom osvety a gramotnosti. Dochovali sa rukopisy miestnych mníchov z 18. a 19. storočia a už v polovici 18. storočia tu fungovala kláštorná škola. V roku 1835 bol postavený nový kláštorný chrám a boli aj rozšírené ubikačné budovy a postupné rozširovanie kláštora až do dnešného vzhľadu pokračovalo až do konca 19. storočia. Ako v mnohých iných bulharských monastieroch, aj tu nachádzali v období bulharského národného obrodenia útočisko a úkryt národní buditelia, medzi nimi aj bulharský národný hrdina a revolucionár Vasil Levski.^[2]^[3]

Areál a charakteristika kláštora

Monastiersky komplex pozostáva z troch dvorov: severný je administratívny, stredný je hosťovský a južný v ktorom stojí aj budova chrámu je takzvaný modlitebný. Ubikačné budovy sú dvoj, alebo trojposchodové a boli (v súčasnej podobe) vystavané v rokoch 1835 – 1855 v bulharskom obrodeneckom štýle.

Najvýznamnejšou budovou komplexu je chrám Zosnutia Bohorodičky postavený v roku 1835 pod vedením majstra Konstantina z Peštery. Je to jednoloďová budova rozdelená vnútri na dve časti a jej najdlhšie steny sú postavené v ose od východu na západ. Vo východnej časti chrámu sa nachádza kupola a nartex (chrámová predsieň) sa tiahne popri celej západnej a polovici severnej steny. Stenopisy sú dielom významného majstra Zachariho Zografa a boli vyhotovené v rokoch 1847 – 1849. V budove chrámu je uchovaná aj najvzácnejšia pamätihodnosť kláštora – ikona presvätej Bohorodičky zo 17. storočia, ktorá je považovaná za zázračnú a údajne sa nachádza v kláštore už od jeho založenia.

Druhou významnou architektonickou stavbou v areáli kláštora je päťposchodová veža, v ktorej sa okrem zvonice nachádza aj kaplnka svätých Cyrila a Metoda na druhom poschodí a sklad potravín na prízemí. Veža bola postavená v roku 1866 pod vedením majstra Ivana z dediny Mlečevo. V roku 1898 boli vrchné poschodia veže poškodené a zbúrané. Reštaurovaná do pôvodného vzhľadu bola budova až v roku 1987.^[1]^[2]

Galéria

Nartex chrámu a veža zvonice v pozadí
Chrám Zosnutia Bohorodičky
Pohľad do južného (modlitebného) dvora
Vchod do kláštorného komplexu
Stredný (hosťovský) dvor
Staršia zvonica na južnom dvore
Severný (administratívny) dvor
Ubikačné budovy od chrámového nartexu
Chrámový nartex a veža zvonice
Vrchná časť veže zvonice
Chrám Zosnutia Bohorodičky
Pohľad na areál kláštora zvonku

Referencie

↑ ^a ^b Троянски манастир "Успение Богородично" . bulgariamonasteries.com, . Dostupné online. (po bulharsky)
↑ ^a ^b История на Троянският ставропигиален манастир „Успение Богородично“ . troyanmonastery.com, . Dostupné online. (po bulharsky)
↑ Троянски ставропигиален манастир "Успение Богородично" Троянский монастырь "Успение Богородицы", Болгария The Troyan Monastery "Dormition of the Theotokos", Bulgaria . pravoslavieto.com, . Dostupné online. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trojanský monastier

Externé odkazy

Oficiálne stránky (po bulharsky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[bulgariamonasteries.com-1] Троянски манастир "Успение Богородично" . bulgariamonasteries.com, . Dostupné online. (po bulharsky)

[troyanmonastery.com-2] История на Троянският ставропигиален манастир „Успение Богородично“ . troyanmonastery.com, . Dostupné online. (po bulharsky)

[3] Троянски ставропигиален манастир "Успение Богородично" Троянский монастырь "Успение Богородицы", Болгария The Troyan Monastery "Dormition of the Theotokos", Bulgaria . pravoslavieto.com, . Dostupné online. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]