Tula (rus. Ту́ла)
Oblastné mesto
Veža Odojevského brány Tulského kremľa (vpravo) Múzeum samovarov (vľavo) Veže Uspenskej katedrály (za múzeom)
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Federálny okruh	Centrálny federálny okruh
Oblasť	Tulská oblasť
Mestský okruh	Tula
Vnútorné delenie	5 rajónov: Zarečenskij, Privokzaľnyj, Proletarskij, Sovietskij, Centraľnyj
Rieka	Upa
Nadmorská výška	170 m n. m.
Súradnice	54°12′00″S 37°37′00″V / 54,20000°S 37,61667°V / 54.20000; 37.61667
Rozloha	145,8 km² (14 580 ha)
Obyvateľstvo	501 129 (2010)
Hustota	3 437,1 obyv./km²
Prvá zmienka	1146
Primátor	Jevgenij Vasiľevič Avilov
Časové pásmo	UTC +4
PSČ	300000 – 300999
Tel. predvoľba	+7 4872
Automobilový kód	71
Kód OKATO	70 401
Poloha Tuly v Rusku
Poloha Tuly v Tulskej oblasti
Wikimedia Commons: Tula
Webová stránka: tula.ru
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tula (rus. Ту́ла) je mesto v Rusku, v jeho európskej časti 165 km južne od Moskvy, má 501 129 obyvateľov^[1], s okolitými satelitmi približne 570-tisíc. Je strediskom Tulskej oblasti.

Geografia

Poloha

Tula sa nachádza 165 kilometrov južne od Moskvy. Mesto je administratívnym centrom Tulskej oblasti, jednej zo 47 oblastí Ruskej federácie. Tulská oblasť má približne 200 km zo severu na juh a 190 km zo západu na východ a hraničí zo severu Moskovskou oblasťou, z východu s Riazanskou oblasťou, z juhovýchodu s Lipeckou oblasťou, z juhu s Oriolskou oblasťou a Kalužskou oblasťou zo západu.

Mesto Tula leží na oboch brehoch rieky Upa (rieka), 345 km dlhého pravého prítoku rieky Oka (riečny systém Volgy), vo výške od 150 do 170 metrov nad morskou hladinou. Je s odstupom najväčším mestom oblasti a jedným z jej dvoch veľkomiest spolu s mestom Novomoskovsk, s ktorým tvoria Tulsko-novomoskovskú aglomeráciu s približne miliónom obyvateľov. Najbližšie mestá pri Tule sú Bolochovo (18 km juhovýchodne od Tuly) a Ščiokino (23 km južne).

Delenie mesta

Ako je to u veľa ruských miest, odkedy vstúpili do platnosti administratívne reformy ešte v sovietskych časoch, aj Tula sa delí na takzvané mestské rajóny (slovenský ekvivalent sú mestské časti), ktoré zvyčajne nezodpovedajú historickému deleniu mesta alebo územiu bývalých dedín, ale boli tvorené predovšetkým podľa geografických alebo administratívnych činiteľov. Mesto Tula sa skladá z piatich takýchto rajónov, ktoré majú od 70 000 do 150 000 obyvateľov. Centraľnyj a Sovietskij rajón zaberajú najmä centrum mesta, Zarečenskij rajón severnú časť, Proletarskij rajón pravý breh rieky Upa a Privokzaľnyj rajón leží západne od železničnej trate do Moskvy.

Populácie piatich rajónov Tuly sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Príroda a prírodné zdroje

Tula sa nachádza v severovýchodnej časti Stredoruskej vysočiny na severných výbežkoch najmä pre južné Rusko typickej stepi. Z toho dôvodu má okolie mesta, v porovnaní s Moskovskou oblasťou, len relatívne málo lesov. V lesoch v okolí prevažujú najmä listnaté stromy ako dub, breza a javor. Väčšie lesné plochy v okolí Tuly sa nachádzajú severovýchodne a severozápadne od mesta a tiež na južných hraniciach mesta, kadiaľ dodnes prebiehajú zvyšky pásu obranného lesa zo 16. a 17.storočia (pozri tiež sekciu história).

Tulská oblasť je pomerne chudobná na prírodné zdroje. K jeho najdôležitejším surovinám patrí najmä hnedé uhlie, ktorého zásoby južne a juhovýchodne od Tuly sú takmer vyčerpané už od polovice 19.storočia. Nachádzajú sa tu tiež ložiská železnej rudy (tiež vyčerpané), rudy stroncia, rašeliny, ílových minerálov a vápenca.

Klíma

Mesto Tula a jeho okolie majú kontinentálnu klímu mierneho pásma. Priemerná ročná teplota v meste je 5,2 °C a ročne tu spadne priemerne 601 mm zrážok. Január s priemernou teplotou -6 °C cez deň a -12,6 °C v noci je najchladnejším mesiacom roka, najteplejším je August s priemernou teplotou 22,4 °C cez deň a 11,6 °C v noci. August je aj najvlhším mesiacom s 86 mm zrážok, naproti tomu vo februári spadne len 30 mm.

Rovnako ako je tomu u všetkých ostatných stredoruských regiónoch, je aj Tulská oblasť na európske pomery veľmi chladná a bohatá na sneh, no typická je aj suchá zima a mierne teplé, slnečné leto. Je pravda, že v zime býva teplota často pod -20 °C, ale je tam - hlavne kvôli suchému vzduchu a miernemu vetru - relatívne vyššia pocitová teplota, než reálna.

Nasledujúca tabuľka ukazuje prehľad mesačných najvyšších a najnižších teplôt a zrážok v meste Tula.

História

Prehľad

Prvé zmienky o Tule sú už z roku 1146. V stredoveku bola Tula menšou pevnosťou Riazanského kniežatstva. Od roku 1503 spadala pod kniežatstvo Moskovské, v roku 1520 tu bol postavený kremeľ. Počas vojen s Tatármi získala Tulská pevnosť väčší význam, v roku 1552 odrazila útok Krymských Tatárov. Koncom 16. storočia sa tu začali vyrábať zbrane, na začiatku 18. storočia tu Peter Veľký založil špecializovaný zbrojný závod, prvý svojho druhu v Európe. Na konci roku 1917 sa v Tule dostali k moci boľševici. Počas 2. svetovej vojny tu prebiehali ťažké boje, no napriek tomu sa Tula ubránila a nacisti sa tak k Moskve nedostali. Po vojne získala tituly Mesto-hrdina a Rad Lenina.

Počiatky

Prvá písomná zmienka o Tule pochádza z Nikonovskej kronike z roku 1146, kde sa v preklade píše: ^{[pozn 1]}

Najneskôr do tejto doby existovali prvé osídlenia pri ústí riečky Tuliza do Upy, blízko dnešného mestského centra. Presný pôvod mena Tuliza, od ktorého je tiež odvodený názov mesta, je stále neznámy, ale pravdepodobne je staroslovanského pôvodu. V roku 1382, počas tatárskej invázie do Ruska, sa vyskytli o Tule ďalšie zmienky, tentoraz v listine moskovského veľkokniežaťa Dmitrija Donského. Tam je Tula zaznamenaná ako rezidencia manželky tatárskeho chána, ktorý sa volal Džani Beg.

Po víťazstve Dmitrija Donského nad mongolskými útočníkmi v bitke na Kulikovom poli v roku 1380 patrila Tula a okolie vyše storočia Riazanskému kniežatstvu, až kým si ho v roku 1503 nepodmanilo Moskovské veľkokniežatstvo a stalo sa tak jeho súčasťou. Presná história mesta pred touto dobou je známa len veľmi povrchne. Je však známe, že v Tule už od 14. storočia hralo remeslo a obchod dôležitú úlohu.^[3]

Tula ako pevnostné mesto

Po pripojení Tuly do Moskovského veľkokniežatstva v roku 1503 sa mesto nachádzalo v blízkosti južnej hranice kniežatstva, a tak poloha mesta predurčila mestu osud stať sa južnou vojenskou základňou. Z toho dôvodu rozhodol vtedajší veľkoknieža Vasilij III. o prestavbe mesta na pevnosť, ktorá by bola schopná chrániť Moskvu od útokov z juhu. Preto bol južne od mesta vysadený pás lesa ako obranná línia. Stromy v tomto takmer 4 kilometre širokom páse boli chránené pred výrubom a v prípade útoku mohli byť sťaté v smere na juh. Táto neprekonateľná stena z dreva ako súčasť takzvanej Veľkej zasečnej čerty (obrannej línie) okrem iného chránila pred útokmi nájazdníkov z Krymského chanátu. Zvyšky tohto lesa, pôvodne viac ako 400 kilometrov tiahnúceho sa pozdĺž južnej hranice, sú dodnes viditeľné na leteckých snímkoch.