A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 29°56′19″S 31°17′39″V / 29,93861°S 31,29417°V

Tura (staroeg. Ra-au, Ain; starogr. Trois; arab. طرة /ṭura/) je staroegyptská archeologická lokalita, nachádzajúca sa v Dolnom Egypte, na začiatku nílskej delty, na jej východnom brehu. Jej pozostatky sa dnes dajú nájsť 14 kilometrov od centra Káhiry, na polceste do Helwánu.[1][2] V staroveku sa tu nachádzal jeden z najvýznamnejších vápencových lomov[3] využívaný po celý čas antickej histórie Egypta. Neďaleko, pri dnešnej dedine Maasara sa nachádzal ďalší lom toho istého vápenca.[4]
Vápenec z Tury bol najkvalitnejším a najbelším vápencom, ktorý sa dal zohnať v celom starovekom Egypte. Výborné vlastnosti horniny určovali jej použitie, a tak ju môžeme nájsť napr. ako povrchové obklady bohatých hrobiek[5] alebo bloky stropov a podláh mastáb s väčšou nosnosťou, ktoré boli pôvodne konštruované z nepálených tehál.[6] Lom sa používal v období Starej ríše ako zdroj materiálu napr. pre obloženie a bloky základovej plošiny Snofruovej Lomenej pyramídy,[7] ako zdroj kameňa pre sarkofágy hrobiek elity Starej ríše,[8] ako zdroj vápenca pre obklady pyramíd Strednej ríše[9] alebo materiál pre rôzne chrámy Novej ríše. Napr. panovník Ahmose I. použil turský vápenec na výstavbu Ptahovho chrámu v Mennoferi a Amonovho Južného háremu v Tébach.[10] V staroveku bol v lokalite uctievaný boh Anup, o čom svedčia nálezy. Okrem toho sa v oblasti našlo niekoľko rozsiahlych pohrebísk z konca praveku, Archaického obdobia, až po Rímske obdobie.[4]
Ložisko turského vápenca sa nachádza hlboko pod povrchom, preto kameň ťažili tzv. tunelovaním,[11] pomocou hĺbených štôlní a siení, vysokých aj 10 metrov v hĺbkach miestami 50 metrov, namiesto obvyklého spôsobu otvorenej jamy. Robotníci oddelili kus kameňa, rozbili ho a presne evidované časti vytiahli na povrch. Tie sa potom dopravovali k riečnemu prístavu, kde pokračovala ďalšia distribúcia. Podzemné priestory staticky zabezpečovali tým, že v potrebných miestach nechávali kusy pôvodnej horniny, ktoré podopierali strop siení.[11]
Niektoré z týchto štôlní boli prístupné ešte v roku 1941 (po Kr.). Vtedy v lome č. 35 robotníci našli množstvo voľných archov z kníh dvoch alexandrijských cirkevných otcov – Órigéna a Dydima Slepého. Robotníci, ktorí tieto listy našli, ich ukradli a aj napriek tomu, že ich museli vrátiť, stále veľa z nich chýba a objavujú sa občas na trhu so starožitnosťami. Predpokladá sa, že pôvodné mohol mať každý zväzok aj viac ako 480 strán.[12]
Pôvodný staroegyptský názov Strabón mylne interpretoval ako názov miesta, kde žili Trójania, a tak sa po grécky volalo Trója.[13] Dnes je táto lokalita sčasti zo západu prekrytá moderným sídlom Turou v Káhirskom guvernoráte (29°56′20″S 31°16′39″V / 29,93889°S 31,27750°V).[14][15]
Referencie
- ↑ Grimal 1988, s. 111
- ↑ Wilkinson 2008, s. 252
- ↑ Grimal 1988, s. 27
- ↑ a b Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 480
- ↑ Universiteit Leiden 2010
- ↑ Raffaele 2001
- ↑ Verner 2008, s. 131, 137
- ↑ Grimal 1988, s. 129
- ↑ Grimal 1988, s. 117
- ↑ Grimal 1988, s. 200
- ↑ a b Verner 2008, s. 353
- ↑ Pears 2003
- ↑ Lascelles 2006, s. 170–171
- ↑ Talbert 2000, s. 74
- ↑ Baines a Málek 2000, s. 236
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tura (Egypt) na anglickej Wikipédii.
Literatúra
- Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345
- Grimal, Nicholas (1988), A History of Ancient Egypt, Wiley-Blackwell, ISBN 9780631193968
- Raffaele, Francesco (2001), Helwan, http://xoomer.virgilio.it/francescoraf/hesyra/helwan.htm, dost. 28. jún 2010
- Lascelles, John (2006), „Egypt’s Trojan Colony“, Troy – The World Deceived Homer’s Guide To Pergamum, Trafford Publishing, ISBN 9781412058292
- Lepsius, Karl Richard (1849), Denkmäler aus Aegypten und Aethiopien, Berlin: Nicolaische Buchhandlung, http://edoc3.bibliothek.uni-halle.de/lepsius/start.html, dost. 14. august 2011
- Pearse, Roger (2003), Toura Discovery of Manuscripts, http://www.tertullian.org/rpearse/manuscripts/tura_papyri.htm, dost. 28. jún 2010
- Talbert, Richard J. A. (2000), Barrington Atlas of the Greek and Roman World, Princeton University Press, ISBN 069103169X
- Universiteit Leiden (2010), „Tura“, Saqqara.nl, Leiden: Friends of Saqqara Foundation, http://www.saqqara.nl/context/glossary/tura, dost. 28. jún 2010
- Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
- Wilkinson, Toby (2008), Dictionary of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500203965
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk