Súradnice: 29°56′19″S 31°17′39″V / 29,93861°S 31,29417°V / 29.93861; 31.29417

Pohľad na kameňolom podľa Lepsiusa (polovica 19. storočia)

Tura (staroeg. Ra-au, Ain; starogr. Trois; arab. طرة‎ /ṭura/) je staroegyptská archeologická lokalita, nachádzajúca sa v Dolnom Egypte, na začiatku nílskej delty, na jej východnom brehu. Jej pozostatky sa dnes dajú nájsť 14 kilometrov od centra Káhiry, na polceste do Helwánu.^[1][2] V staroveku sa tu nachádzal jeden z najvýznamnejších vápencových lomov^[3] využívaný po celý čas antickej histórie Egypta. Neďaleko, pri dnešnej dedine Maasara sa nachádzal ďalší lom toho istého vápenca.^[4]

Vápenec z Tury bol najkvalitnejším a najbelším vápencom, ktorý sa dal zohnať v celom starovekom Egypte. Výborné vlastnosti horniny určovali jej použitie, a tak ju môžeme nájsť napr. ako povrchové obklady bohatých hrobiek^[5] alebo bloky stropov a podláh mastáb s väčšou nosnosťou, ktoré boli pôvodne konštruované z nepálených tehál.^[6] Lom sa používal v období Starej ríše ako zdroj materiálu napr. pre obloženie a bloky základovej plošiny Snofruovej Lomenej pyramídy,^[7] ako zdroj kameňa pre sarkofágy hrobiek elity Starej ríše,^[8] ako zdroj vápenca pre obklady pyramíd Strednej ríše^[9] alebo materiál pre rôzne chrámy Novej ríše. Napr. panovník Ahmose I. použil turský vápenec na výstavbu Ptahovho chrámu v Mennoferi a Amonovho Južného háremu v Tébach.^[10] V staroveku bol v lokalite uctievaný boh Anup, o čom svedčia nálezy. Okrem toho sa v oblasti našlo niekoľko rozsiahlych pohrebísk z konca praveku, Archaického obdobia, až po Rímske obdobie.^[4]

Ložisko turského vápenca sa nachádza hlboko pod povrchom, preto kameň ťažili tzv. tunelovaním,^[11] pomocou hĺbených štôlní a siení, vysokých aj 10 metrov v hĺbkach miestami 50 metrov, namiesto obvyklého spôsobu otvorenej jamy. Robotníci oddelili kus kameňa, rozbili ho a presne evidované časti vytiahli na povrch. Tie sa potom dopravovali k riečnemu prístavu, kde pokračovala ďalšia distribúcia. Podzemné priestory staticky zabezpečovali tým, že v potrebných miestach nechávali kusy pôvodnej horniny, ktoré podopierali strop siení.^[11]

Niektoré z týchto štôlní boli prístupné ešte v roku 1941 (po Kr.). Vtedy v lome č. 35 robotníci našli množstvo voľných archov z kníh dvoch alexandrijských cirkevných otcov – Órigéna a Dydima Slepého. Robotníci, ktorí tieto listy našli, ich ukradli a aj napriek tomu, že ich museli vrátiť, stále veľa z nich chýba a objavujú sa občas na trhu so starožitnosťami. Predpokladá sa, že pôvodné mohol mať každý zväzok aj viac ako 480 strán.^[12]

Pôvodný staroegyptský názov Strabón mylne interpretoval ako názov miesta, kde žili Trójania, a tak sa po grécky volalo Trója.^[13] Dnes je táto lokalita sčasti zo západu prekrytá moderným sídlom Turou v Káhirskom guvernoráte (29°56′20″S 31°16′39″V / 29,93889°S 31,27750°V / 29.93889; 31.27750).^[14][15]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tura (Egypt) na anglickej Wikipédii.

Literatúra

• Baines, John; Málek, Jaromír (2000), Cultural Atlas of Ancient Egypt, New York, NY: Facts on File Publications, ISBN 9780871963345 
• Grimal, Nicholas (1988), A History of Ancient Egypt, Wiley-Blackwell, ISBN 9780631193968 
• Raffaele, Francesco (2001), Helwan, http://xoomer.virgilio.it/francescoraf/hesyra/helwan.htm, dost. 28. jún 2010 
• Lascelles, John (2006), „Egypt’s Trojan Colony“, Troy – The World Deceived Homer’s Guide To Pergamum, Trafford Publishing, ISBN 9781412058292 
• Lepsius, Karl Richard (1849), Denkmäler aus Aegypten und Aethiopien, Berlin: Nicolaische Buchhandlung, http://edoc3.bibliothek.uni-halle.de/lepsius/start.html, dost. 14. august 2011 
• Pearse, Roger (2003), Toura Discovery of Manuscripts, http://www.tertullian.org/rpearse/manuscripts/tura_papyri.htm, dost. 28. jún 2010 
• Talbert, Richard J. A. (2000), Barrington Atlas of the Greek and Roman World, Princeton University Press, ISBN 069103169X 
• Universiteit Leiden (2010), „Tura“, Saqqara.nl, Leiden: Friends of Saqqara Foundation, http://www.saqqara.nl/context/glossary/tura, dost. 28. jún 2010 
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
• Wilkinson, Toby (2008), Dictionary of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500203965