Tvrdá voda obsahuje zvýšené hodnoty rozpustených minerálnych látok. Zvyčajne ide o dva prvky, a to vápnika a horčíka, v menšej miere to môžu byť stroncium, oxidy železa a mangánu^[1]. Podľa obsahu aniónov kyselín rozlišujeme prechodnú (uhličitanovú) a trvalú tvrdosť vody, ktorú spôsobujú najmä sírany. Pretekaním tvrdej vody, či jej zohrievaním, sa z týchto prvkov vytvára vodný kameň. Ten sa postupne usadí všade tam, kde táto voda pretečie.

Tvrdá voda vzniká obohacovaním podzemnej vody o minerálne látky, najčastejšie pri jej prechode horninovým prostredím, v ktorom dominujú karbonátové horniny ako sú vápence a dolomity.

Tvrdosť vody ovplyvňuje jej použitie pre domácnosti aj priemysel^[1].

Tvrdá voda má niekoľko nevýhod:^[2]

• nižšia životnosť spotrebičov
• zvýšené náklady pri vyhrievacích telesách
• zanášenie nánosov vodného kameňa na vodnej armatúre
• poškodenie povrchov na vodovodných batériách
• vyššie náklady na čistiace prostriedky
• suchá pokožka a vlasy
• nízka účinnosť saponátov rozpustených v tvrdej vode

Ako merať tvrdosť vody

Tvrdosť vody sa dá odmerať viacerými spôsobmi:

1. kvapkami na meranie tvrdosti vody
2. lakmusovým papierikom (testom)
3. fotometrom (špeciálny merač na rôzne prvky vo vode)
4. iónovým chromatografom (vysoko špecializovaný prístroj)

Rozsah tvrdosti vody

Ako zmäkčiť tvrdú vodu

Tvrdú vodu možno zmäkčiť viacerými spôsobmi:^[3]

• varením
• destiláciou
• pridaním umývacej sódy
• zmäkčovačami vody
• chemickou výmenou iónov
• reverznou osmózou

Referencie

Pozri aj

• voda
• vodný kameň

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.