Tycho Brahe
dánsky astronóm
Narodenie	14. december 1546 Knutstorp burg, Dánsko v súčasnosti južné Švédsko
Úmrtie	24. október 1601 (54 rokov) Praha, Rakúska monarchia (dnes Česko)
Podpis
Odkazy
Commons	Tycho Brahe
Astronomický portál  Biografický portál

Mauerquadrant (Tycho Brahe 1598)

Tycho Brahe (-latinizované meno; pôvodné meno: Tyge Ottesen Brahe; nesprávne: Tycho de Brahe^[1]; * 14. december 1546, Knutstorp burg, Dánsko (dnešné Švédsko) – † 24. október 1601, Praha) bol významný dánsky astronóm. Je považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy, ktorý bol prekonaný až šesťdesiat rokov po vynájdení ďalekohľadu.

Životopis

Bol potomkom starého šľachtického rodu. Študoval filozofiu a rétoriku v Kodani (1559 – 1562), potom právo v Lipsku. V roku 1565 zdedil značný majetok a začal sa venovať svojim koníčkom – alchýmii, ale predovšetkým astronómii. Neskôr pokračoval ešte v štúdiu chémie v Augsburgu. V roku 1571 sa po smrti otca vrátil do Dánska a získal vlastné observatórium. 11. novembra 1572 pozoroval (a popísal v spise O novej hviezde) výbuch supernovy v súhvezdí Kasiopea. Potom cestoval nejaký čas po Európe. Veľkorysá ponuka dánskeho kráľa Frederika II., ktorý mu dal postaviť laboratóriá a observatórium Uranienborg a Stjerneborg na ostrove Hven (dnešný názov Ven) ho primäla k návratu. Na kráľom darovanom ostrovnom observatóriu pracoval viac ako dvadsať rokov. V roku 1597 sa nepohodol s novým kráľom Kristiánom IV., nejaký čas cestoval po Európe a v roku 1599 ho Rudolf II. na radu Tadeáša Hájka z Hájku pozval do Prahy. Postavil nové observatórium v Benátkach nad Jizerou, kde mu posledných niekoľko mesiacov života robil asistenta Johannes Kepler.

Podľa povesti zomrel Brahe na prasknutie močového mechúra na bankete v Prahe, kde zo spoločenských dôvodov nemohol vstať od hostiny skôr než cisár, ale dnes sa zdá, že mal nejakú obličkovú chorobu, alebo podľahol otrave ortuťou zo svojich alchymistických experimentov.

Pochovaný je na pražskom Starom Meste v kostole Panny Márie pred Týnom pri Staromestskom námestí.

Tycho Brahe vytvoril originálnu kozmologickú teóriu: podľa nej je síce Zem stredom vesmíru, ale okolo nej obieha iba Slnko a Mesiac. Ostatné planéty obiehajú okolo Slnka. Vytvoril tak akýsi kompromis medzi geocentrickou teóriou Ptolemaia a teóriou heliocentrickou Mikuláša Kopernika.

Presným meraním paralaxy dokázal, že kométy sa nachádzajú zvonku mesačnej dráhy. Na základe Brahových pozorovaní (predovšetkým polôh Marsu) mohol o niekoľko rokov neskôr Ján Kepler formulovať svoje slávne zákony obehu planét.

Na Brahovu počesť bol pomenovaný mesačný kráter Tycho a planétka 1677 Tycho Brahe.

Dielo

• De nova et nullius ævi memoria prius visa Stella. 1572
• De mundi aetheri recentioribus phaenomenis. 1588
• Astronomiae Instauratae Mechanica. Wandsbek 1598 (Reprint: KLP, Prag 1996, ISBN 80-85917-23-8)
• Opera omnia, sive astronomiae instauratae. Frankfurt 1648 (Reprint: Olms, Hildesheim 2001, ISBN 3-487-11388-0)

Referencie

1. ↑ HADRAVA, Petr; HADRAVOVÁ, Alena. Jak se Tycho Brahe jmenoval?. Vesmír, 8. 12 1995, roč. 84, čís. 12, s. 709. Dostupné online. ISSN 0042-4544. (česky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tycho Brahe

Externé odkazy

• Rozhovor s Pavlem Najserem o astronomovi Tychovi Brahemu
• Tycho Brahe v cyklu České televize Dvaasedmdesát jmen české historie