A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
UNIX System III (niekedy nazývaný System 3) bola prvá komerčná verzia operačného systému Unix. Bol vyrobený v Bellových laboratóriách v roku 1982 a vydaný pod hlavičkou spoločnosti AT&T. Približne od rovnakej doby sa o tento operačný systém začínajú zaujímať tiež ďalšie veľké spoločnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým Sun Microsystems, Hewlett-Packard a IBM. Nechýba však ani Microsoft, ktorý v priebehu osemdesiatych rokov minulého storočia o unixovom variante operačného systému úplne vážne uvažoval.
Licenčná politika AT&T zaznamenala tiež zmeny. Rozštiepením spoločnosti AT&T koncom 70. rokov už nebol v rozpore vývoj operačného systému s predchádzajúcim nariadením súdu. Predchodca Unix System III - verzia 7 (z roku 1978) obsahoval v licenčných pravidlách zákaz preskúmavania zdrojových kódov na účely výučby. Logicky to viedlo k tomu, že veľa univerzít zastavilo praktickú výučbu Unixu a zamerali sa iba na výučbu teórie.
Vzhľadom na to, že nové komerčné verzie už neobsahovali zdrojový kód, rozhodla sa napr. Univerzita Berkeley pokračovať v ďalšom vývoji („výskumu“) svojho BSD. Na začiatku 80. rokov teda vedľa seba existovali 2 vetvy Unixu, komerčné UNIX System III a následne UNIX System V a popri tom BSD vyvíjaná „výskumom“. Okrem toho tiež vznikali ďalšie formy Unixu, vydávané buď pod licenciou od AT&T, alebo vytvorené na základe BSD.
Nasledujúci vývoj Unixu zo strany AT&T už obsahoval iba komerčné verzie, najskôr UNIX System III, založený na verzii 7, a potom UNIX System V. System V obsahoval a zhrnul výsledky vývoja firiem a univerzít.
- Verzia UNIX System III vzniká ako prvý Unix v komerčnom prevedení zrejme pod tlakom o rok skôr sformovanej záujmovej skupiny výrobcov a užívateľov Unixu. Bol tvorený zmesou rôznych AT&T Unix: PWB/UNIX 2.0, CB UNIX 3.0, UNIX/TS 3.0.1 a UNIX/32V. System III podporoval DEC PDP-11 a VAX počítače.
- Systém bol pravdepodobne nazvaný SYSTEM III preto, že to bolo považované za spojené vydanie UNIX/TS 3.0.1 a CB UNIX 3, ktoré boli interne podporované Bellovými laboratóriami. V skutočnosti je v dokumentácii nazvaná UNIX Edition 3.0. V tej neboli Unixové verzie nazvané SYSTEM I alebo SYSTEM II. Nasledovať malo neoficiálne vydanie UNIX/TS 4.0 (ktoré sa malo označovať System IV), avšak System III potom nakoniec uspel ako System V, založený na Unix/TS 5.0.
- Ďalšia skupina varianty System III zahŕňala HP-UX, IRIX, IS/3, PC-UX, SINIX, Venix a Xenix.
Varianty Systému III
| Meno | Organizácia |
|---|---|
| HP-UX | Hewlett-Packard |
| IRIX | Silicon Graphics, Inc. |
| VENIX | VenturCom |
| Xenix | SCO |
| SINIX | Siemens Nixdorf |
O rok neskôr AT&T ohlasuje Unix System V.1 a v roku 1984 uvádza na trh Unix System V.2. Tým končí vcelku krátky život UNIX System III, ktorý však bol postupom času rozšírený o veľa nových vlastností a vydaný pod názvom UNIX System V (používa sa dodnes).
Pozri aj
Externé odkazy
- www.ics.muni.cz/zpravodaj/articles/376.html
- www.chemi.muni.cz/~n19n/vyuka/1uvod/historie.htm
- web.archive.org/web/20070927051309/http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=8782
Zdroje
- Norton, Peter; Hahn, Harley. Průvodce Unixem od Petera Nortona. 1. vyd. Brno: Unis, 1993;
- Nešvera, Šimon, Richta, Karel a Zemánek, Petr. Úvod do operačního systému UNIX: Určeno pro stud. všech fakult ČVUT. 1. vyd. Praha: České vysoké učení technické, 1991
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku UNIX System III na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
BeOS
Berkeley Software Distribution
BlackPanther OS
Bootovanie
Boot sektor
Chromium OS
Cisco IOS
CP/M
Debata Tanenbaum-Torvalds
Debian GNU/kFreeBSD
DOS
FreeBSD
FreeDOS
Haiku (operačný systém)
Hybridné jadro
Jadro (informatika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
