Uhorská kronika

Uhorská kronika Heinricha von Mügeln
Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum ; a; Chronicon Rhytmicum Henrici de Mügeln
	; 'Uhorská kronika (nemecky) – prvá strana
Autor	Heinrich von Mügeln
Pôvodný jazyk	nemčina a latinčina
Krajina vydania	Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu	1358 – 1365
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	kronika
	Literárny portál

Uhorská kronika Henricha von Mügeln je kronika, respektíve dvojica kroník:

nemecky písaná prozaická kronika Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum^[1] založená na starších uhorských kronikách
latinsky písaná veršovaná kronika Chronicon Rhytmicum Henrici de Mügeln^[2]

Autor pôsobil na dvore Jána Luxemburského a Karola IV. v Prahe, neskôr tiež na dvore vojvodu Rudolfa IV. vo Viedni, a istý čas aj na dvore Ľudovíta I. Veľkého v Budíne. Vďaka venovaniu rakúskemu vojvodovi Rudolfovi IV. možno kroniku datovať do obdobia jeho vlády (1358 – 1365).

Obsah

Kronika sa v 73 kapitolách zaoberá dejinami Uhorska od „potopy“ do roku 1333.

Uhorská kronika a Veľká Morava

Ústredným motívom uhorských kroník vo vzťahu k Veľkej Morave je legenda o bielom koňovi so zlatou uzdou a so zlatým sedlom, ktorého Maďari darovali Svätoplukovi za jeho zem predtým, než ho z nej vyhnali. Zatiaľčo kronikári uhorského pôvodu (a pozoruhodne aj Heinrich von Mügeln v nemeckej verzii svojej kroniky, ktorá je vlastne prekladom starších latinsky písaných uhorských kroník) nijako neodsudzujú lesť Maďarov s bielym koňom a hovoria o dedičnom práve na Svätoplukovu zem, komentuje Henrich vo svojom veršovanom rozprávaní túto lesť celkom negatívnymi výrokmi o ľstivom jednaní Maďarov a Svätopluka pritom idealizuje.^[3]

„	Vtedy poslali k vojvodovi (Svätoplukovi) Kusida, ktorý mu prináša neiný klenot než koňa ..., lebo lesť je matkou hnevu a živiteľkou sporov ... Vtedy ten prezbožný (prepius dominus) pán (Svätopluk) v svojej cnosti riekol: Nech si k obžive vezmú rieky, háje, údolia i pahorky. Tu onen (posol Maďarov) ... hneď chváta k Hunom a vyjaví im vojvodovu odpoveď. Huni ihneď radostne rieknu akémusi šafárovi: Vládcu Panóncov musíš navštíviť ... nesmieš mu zabudnúť povedať: ľud Hunov ťa žiada, aby si opustil, čo si predal ... Vojvoda (Svätopluk) je zmätený tými rečami, a rozumne odpovedá so svojou miernosťou: Ten klam, ako súdim, možno odstrániť s pomocou božou (cum Deo).	“
– Prvýkrát až u Henricha von Mügelna sa Svätopluk odvoláva na „pomoc božiu“ a je označovaný za prezbožného pána. V kronikách uhorského pôvodu sa totiž veľmi často zdôrazňovalo, že boh stál vždy na strane Maďarov proti Slovanom, ako by Maďari boli pri už príchode do Panónie kresťanmi, a Svätopluk nie.^[2]^:271^[1]^:246

Referencie

↑ ^a ^b Travnik Eugenius. III. Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum. In: Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1938. S. 87-224.
↑ ^a ^b Domanovszky Alexander. IV. Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Zväzok II.. Budapešť : Budapestini, 1938. S. 225-272.
↑ Bartoňková, Dagmar. Uherské písemné prameny o Velké Moravě. In: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. E, Řada archeologicko-klasická.. Brno : Filozofická fakulta brněnské univerzity, 1965. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok I : Annales et chronicae. Praha; Brno : Státní pedagogické nakladatelství, 1966. 387 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 104.) S. 298 – 303.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:0-1] Travnik Eugenius. III. Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum. In: Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1938. S. 87-224.

[:1-2] Domanovszky Alexander. IV. Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Zväzok II.. Budapešť : Budapestini, 1938. S. 225-272.

[:2-3] Bartoňková, Dagmar. Uherské písemné prameny o Velké Moravě. In: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. E, Řada archeologicko-klasická.. Brno : Filozofická fakulta brněnské univerzity, 1965. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]