Univerzita - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Univerzita

Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium) je pôvodne najstarší typ vysokej školy. Dnes univerzita spravidla môže byť označenie pre:

  • (v západnej Európe a všeobecne) vedeckú vysokú školu poskytujúcu vzdelanie vo „všetkých“ oblastiach a deliacu sa na fakulty a/alebo pre vedeckú vysokú školu udeľujúcu aj najvyššie akademické tituly
  • (tradične najmä na Slovensku) vysokú školu, ktorá získala vyššiu akreditáciu ako ostatné vysoké školy, vyššiu úroveň vzdelania, dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, kvalitný proces výučby a pod. Nedokazuje zamerania škôl ale ich kvalitatívnu úroveň.
  • (často v mnohých krajinách; na Slovensku od 90. rokov 20. stor.) akúkoľvek vysokú školu
  • (na Slovensku od roku 2002) univerzitnú vysokú školu, čiže vysokú školu poskytujúcu študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa (pozri pod Vysoká škola); len tieto školy smú mať v názve slovo univerzita[1]

Univerzity slúžia tak na vzdelávanie, ako aj na výskum.

Dejiny

Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce od 8. stor.

Začiatky univerzít v pravom zmysle slova siahajú do 12.14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.

Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty:

Podľa najstarších univerzít v Bologni a Paríži sa v Európe rozšírili najmä dva typy univerzít so zameraním na právo alebo na teológiu a filozofiu. Toto sa miestami zmenilo až v 18. storočí. Niektoré vtedajšie názvy univerzitných funkcionárov (rektor, dekan, kvestor) sú zaužívané až dodnes.

Najstaršie univerzity:

Pre Slovensko boli významné prvé univerzity na sever a východ od Álp (okrem Británie):

V 17. storočí sa spolu s osvietenstvom a priemyselnou revolúciou univerzity definitívne vymanili zo závislosti od cirkvi a stali sa väčšinou štátnymi. Latinčinu ako vyučovací jazyk postupne nahradili národné jazyky, vznikla možnosť slobodného vedeckého bádania a práce učiteľov, zmenila sa forma výučby a rozvíjali sa semináre a laboratórne cvičenia.

Moderné univerzity (od konca 18. stor.) sa od historických odlišujú najmä svojou organizačnou štruktúrou – sú rozdelené do fakúlt do špecializáciami na určité vedné oblasti. Taktiež ponúkajú aj mnohé humanitné a prírodné vedy.

Univerzity na Slovensku

Podrobnejšie pozri článok Vysoká škola

Dejiny

Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku):

K prvému veľkému rozvoju univerzít a vysokého školstva na Slovensku došlo po vzniku prvej ČSR (1918), potom počas prvej Slovenskej republiky, potom postupne po druhej svetovej vojne a prudký nárast počtu univerzít (aj takých, ktoré sú nimi len podľa názvu) nastal v 90. rokoch 20. storočia.

Súčasnosť

Tak ako mnohé iné vysoké školy, udeľujú univerzity akademické tituly a poskytujú bakalárske, inžinierske, magisterské, doktorské a doktorandské štúdium.

Tak ako iné vysoké školy, môžu sa univerzity členiť na fakulty. Stanoví sa, aké odbory sa na fakulte vyučujú.

Referencie

  1. Úplné znenie Zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, s. 3 . vysokoskolaci.sk, 1.4.2002, . Dostupné online.

Literatúra

  • KAMENICKÝ, Miroslav - SZÖGI, László: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava : PostScriptum, 2017. 476 s. ISBN 978-80-89567-80-5
  • PAULÍČEK, Igor: Idea stredovekej univerzity. In: Historická revue, roč. XXIX, 2018, č. 2, s. 44 - 51.
  • VALACHOVÁ, Denisa: Pozvanie na stredovekú univerzitu. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 5 - 7.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Univerzita
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Univerzita

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Univerzita

Dobroslav Chrobák
Eduard Buchner
Edvard Grieg
Eriks Ādamsons
Ernesto Teodoro Moneta
Frank Whittle
František Filipovský
Fred Zinnemann
Frida Kahlo
Gejza Dusík
Georg Nöbeling
Giosuè Carducci
Giuseppe Occhialini
Gustav Nezval
Hana Kvapilová
Hassler Whitney
Helmut Walcha
Henri Moissan
Henry Steel Olcott
Ján Vanovič (fyzik)
Július Nosko
Július Szabó
Jacques Tati
Janusz Kusociński
Jaroslav Foglar
Jean Casimir-Perier
John Wayne
Karel Knittl
Katharine Hepburnová
Konrád Švestka
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Hanus
Lars Ahlfors
Londýn
Louis Renault (právnik)
Ludwig Biermann
Marcellin Berthelot
Mircea Eliade
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za literatúru
Octave Hamelin
Oscar Niemeyer
Oskar II.
Peter Danišovič
Platon Sergejevič Poreckij
Rachel Carsonová
Raymond Abellio
Ray Milland
Robert A. Heinlein
Roderich Menzel
Rudyard Kipling
Slovensko
Spoločnosť Ježišova
Storočie
Sully Prudhomme
Teozofická spoločnosť
The Imperial College of Science, Technology and Medicine
Univerzita
Varlam Tichonovič Šalamov
William LeBaron Jenney
William Thomson
Zacharie Astruc
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk