A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium) je pôvodne najstarší typ vysokej školy. Dnes univerzita spravidla môže byť označenie pre:
- (v západnej Európe a všeobecne) vedeckú vysokú školu poskytujúcu vzdelanie vo „všetkých“ oblastiach a deliacu sa na fakulty a/alebo pre vedeckú vysokú školu udeľujúcu aj najvyššie akademické tituly
- (tradične najmä na Slovensku) vysokú školu, ktorá získala vyššiu akreditáciu ako ostatné vysoké školy, vyššiu úroveň vzdelania, dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, kvalitný proces výučby a pod. Nedokazuje zamerania škôl ale ich kvalitatívnu úroveň.
- (často v mnohých krajinách; na Slovensku od 90. rokov 20. stor.) akúkoľvek vysokú školu
- (na Slovensku od roku 2002) univerzitnú vysokú školu, čiže vysokú školu poskytujúcu študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa (pozri pod Vysoká škola); len tieto školy smú mať v názve slovo univerzita[1]
Univerzity slúžia tak na vzdelávanie, ako aj na výskum.
Dejiny
Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce od 8. stor.
Začiatky univerzít v pravom zmysle slova siahajú do 12. – 14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.
Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty:
Podľa najstarších univerzít v Bologni a Paríži sa v Európe rozšírili najmä dva typy univerzít so zameraním na právo alebo na teológiu a filozofiu. Toto sa miestami zmenilo až v 18. storočí. Niektoré vtedajšie názvy univerzitných funkcionárov (rektor, dekan, kvestor) sú zaužívané až dodnes.
Najstaršie univerzity:
- Salerno (koniec 11. stor., len lekárska fakulta)
- Bologna (1088/1119, len právo)
- Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta)
- Modena (1175)
- Regio (1188)
- Vicenza (1204)
- Cambridge (1209)
- Palencia (1212)
- Arezzo (1215)
- Salamanca (1218)
- Padova (1222)
Pre Slovensko boli významné prvé univerzity na sever a východ od Álp (okrem Británie):
- Karlova univerzita v Prahe (1348) – prvá v strednej Európe na sever od Álp
- Krakov (1364)
- Viedeň (1365)
- Päťkostolie (1367)
- Erfurt (1379)
- Heidelberg (1385)
- Kolín nad Rýnom (1388)
- Lipsko (1409)
V 17. storočí sa spolu s osvietenstvom a priemyselnou revolúciou univerzity definitívne vymanili zo závislosti od cirkvi a stali sa väčšinou štátnymi. Latinčinu ako vyučovací jazyk postupne nahradili národné jazyky, vznikla možnosť slobodného vedeckého bádania a práce učiteľov, zmenila sa forma výučby a rozvíjali sa semináre a laboratórne cvičenia.
Moderné univerzity (od konca 18. stor.) sa od historických odlišujú najmä svojou organizačnou štruktúrou – sú rozdelené do fakúlt do špecializáciami na určité vedné oblasti. Taktiež ponúkajú aj mnohé humanitné a prírodné vedy.
Univerzity na Slovensku
Podrobnejšie pozri článok Vysoká škola
Dejiny
Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku):
- 1465 Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana)
- 1635 Trnavská univerzita
- 1657 Košická univerzita
- 1912 Alžbetínska univerzita
- 1919 Univerzita Komenského (1939 – 1945 nazývaná Slovenská univerzita)
K prvému veľkému rozvoju univerzít a vysokého školstva na Slovensku došlo po vzniku prvej ČSR (1918), potom počas prvej Slovenskej republiky, potom postupne po druhej svetovej vojne a prudký nárast počtu univerzít (aj takých, ktoré sú nimi len podľa názvu) nastal v 90. rokoch 20. storočia.
Súčasnosť
Tak ako mnohé iné vysoké školy, udeľujú univerzity akademické tituly a poskytujú bakalárske, inžinierske, magisterské, doktorské a doktorandské štúdium.
Tak ako iné vysoké školy, môžu sa univerzity členiť na fakulty. Stanoví sa, aké odbory sa na fakulte vyučujú.
Referencie
- ↑ Úplné znenie Zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, s. 3 . vysokoskolaci.sk, 1.4.2002, . Dostupné online.
Literatúra
- KAMENICKÝ, Miroslav - SZÖGI, László: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava : PostScriptum, 2017. 476 s. ISBN 978-80-89567-80-5
- PAULÍČEK, Igor: Idea stredovekej univerzity. In: Historická revue, roč. XXIX, 2018, č. 2, s. 44 - 51.
- VALACHOVÁ, Denisa: Pozvanie na stredovekú univerzitu. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 5 - 7.
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Univerzita
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita
- Wikislovník ponúka heslo Univerzita
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Špeciálne:KnižnéZdroje/0-415-13231-2
Špeciálne:KnižnéZdroje/0-521-077915
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-0-521-07051-5
1. dynastie urská
1890
1993
2004
25. století př. n. l.
26. století př. n. l.
Aanipada
Adam Zagajewski
Akalamdug
Angličtina
Arabský poloostrov
ArXiv
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Barack Obama
BIBSYS
Bronz
Chicago
CiNii
Elulu
Eufrat
Francouzská národní knihovna
Gemeinsame Normdatei
Illinois
International Standard Book Number
Irak
John D. Rockefeller
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Leo Strauss
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Lotyšská národní knihovna
Malá československá encyklopedie
Malá Asie
Mari
Medzinárodné štandardné číslo knihy
Mesannipada
Meskalamdug
Metóda strateného vosku
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mircea Eliade
Morton Kaplan
MusicBrainz
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Ninchursag
Polská národní knihovna
Pomoc:Referencie
Portál:Obsah
Portál:Spojené státy americké
Puabi
Q131252
Q131252#identifiers
Q131252#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q277645
Rok
Saul Bellow
Soubor:Campus Spring.jpg
Soubor:Harper Midway Chicago.jpg
Soubor:Stone foundation inscription, from Tell al-Ubaid, Iraq, 2500 BCE. British Museum (horizontal).jpg
Soubor:University of Chicago wordmark.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Speciální:Zdroje knih/978-3-8365-5009-3
Spojené státy americké
Sumer
Sumeri
Sumerská astronómia
Sumerský kráľovský zoznam
Sumerský královský seznam
Tell al-Ubajd
Tomáš Garrigue Masaryk
Trove
Union List of Artist Names
University of Chicago
Univerzita
Univerzitní systém dokumentace
Ur
Uruk
Ur (město)
Vatikánská apoštolská knihovna
Virtual International Authority File
Vlys (architektúra)
Wikimedia Commons
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Pahýl
WorldCat
Zeměpisné souřadnice
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk