A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Václav František Chlumecký | |
spisovateľ, publicista | |
Narodenie | 30. december 1861 Skuteč |
---|---|
Úmrtie | 30. september 1944 (82 rokov) Banská Štiavnica |
Odkazy | |
Commons | Václav Chlumecký |
Václav František Chlumecký (* 30. december 1861, Skuteč – † 30. september 1944, Banská Štiavnica) bol český, slovenský a česko-slovenský spisovateľ a publicista. Používal pseudonymy Ľuboslav, Enšpenger, Ján Ľuboslav, N. Špenger.
Študoval na gymnáziu vo Viedni (nedokončil), v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Sprvu robotník na viacerých miestach (napr. vo Viedni, Budapešti, Pésci, Brně, Třinci...), od 1920 redaktor v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu v Banskej Bystrici (1920 – 1922), funkcionár robotníckeho a komunistického hnutia, člen KV KSČ v Banskej Bystrici (1922 – 1929). Priekopník slovenskej robotníckej tlače, patril do skupiny proletárskych spisovateľov. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia. Autor satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov a hlavolamov. Prispieval do robotníckych a proletárskych novín, napísal množstvo politických, ideových a osvetových článkov, správ, besedníc, fejtónov a i. Zostavil a vydal zborník robotníckych piesní. V roku 1920 – 1929 senátor NZ.
Život
Narodil sa v českom mestečku ako jedno z piatich detí úradníka. Štúdiá na reálnom gymnáziu vo Viedni z finančných dôvodov neukončil, v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu.
Skoré uvedomenie si finančných bariér priviedlo Chlumeckého k robotníckemu hnutiu. Do jeho ideí je zasvätený učiteľom Enšpengerom, ktorému sa neskôr odmenil tým, že používal jeho meno ako literárny pseudonym. Od začiatku deväťdesiatych rokov žil a pôsobí na území stredného Slovenska. Písal články, skúšal písať aj poéziu.
Dielo
Vo februári a marci roku 1914 mu na pokračovanie v Robotníckych novinách vyšla prvá próza pod názvom Janko Kosák v nebi. V tomto príbehu sa uvedomelý robotník pred búrkou utiahne do kostola. Tu ho spolu s farárom a sviečkovou babou omráči hrom. Cez Mesiac a Mars sa dostane do Pekla a potom do Neba. Všade porobí poriadky a v závere sa vráti do reality k svojej Aničke. Peklo, Nebo, Mesiac i Mars sú v tejto Chlumeckého próze kulisami grotesknej hyperbolicky ladenej alegórie na spoločenské pomery. Aj veľmi ďaleko, veľmi vysoko, všade je to o inštitúciách, peniazoch a vplyve, všade stojí človek sám proti mocným. Farbisté opisy Neba a Pekla prevzal Chlumecký z predstáv ľudového baroka, veľmi pravdepodobne z populárnych jarmočných hier či knižiek ľudového čítania. Pozadie však vyplňuje novými, modernejšími reáliami. Jeho text pritom, najmä vďaka hrdinovi, spĺňa atribúty príbehu. Janko Kosák reaguje, správa sa a koná s bezprostrednosťou vlastnou folklórnych hrdinov – pravda, zasa a opäť, jeho „rúcho“, vyjadrovanie, metódy i prostriedky sú iné – nové a modernejšie. Práve modernizáciou alegorická rozprávka presahuje smerom k utópii a kladie tak na Slovensku základy tohto vo svetovej fantastike veľmi obľúbeného žánra.
Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby ovplyvnenú dobovými udalosťami (revolúcia boľševikov v Rusku), ponúka Chlumecký svojim čitateľom v krátkej poviedke pod názvom Zprávy z planéty Marsa, ktorá vyšla v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918.
Načrtnuté tendencie napokon autor rozvíja vo svojej najrozsiahlejšej próze – v románe Profesor Šiltao, s podtitulom utopistický román. Text vychádzal na pokračovanie v Pravde chudoby v priebehu roku 1923, v roku 1924 vyšiel knižne. V knižke je prítomná silná satirická zložka, karikujúca dobové pomery. Pri zobrazovaní a rozprávaní o civilizácii návštevníkov z vesmíru – Sivuáncov – silnie v diele statická, náučná zložka, svet Sivu sa však stáva zrkadlom, v ktorom sa odrážajú a odrazom rozhýbavajú udalosti v našom svete. Chlumeckého román vznikol približne v tom istom čase ako Čapkova Továrna na absolutno, román fejtón, ktorý tiež pôvodne vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Pre Čapka je motív fantastického ozvláštnenia odrazovým mostíkom pre hyperbolizované zobrazenie zmien vo svete, ktoré on sám vyvolal, podstata motívu a jeho fungovanie ho nezaujíma. Chlumecký naopak omnoho väčšiu pozornosť venuje východiskám – teda (prinajmenšom na ploche textu) známemu; Čapkov text nás zmätkom svojich mnohozáverov chce zneistiť, Chlumecký tým, že dôsledky príchodu mimozemšťanov na zem sníma a vníma jednoznačne bez akéhokoľvek vysvetľovania, výlučne cez prizmu udalostnú, uisťuje. Filozofia proletárskeho utopizmu už v tejto zárodočnej podobe v porovnaní s Čapkovým relativizmom ponúka omnoho menší priestor na diskusiu. Napokon, načo je diskusia, ak máme riešenie. Sivu a Zem v duchu proletárskeho internacionalizmu vytvárajú Zjednotené svety založené na spoločnej výrobe a spoločnom užívaní hodnôt.
Chlumecký v tvorbe utopických románov nepokračoval, v roku 1929 bol pre nesúhlas s novým prostalinsky orientovaným, autokratickým vedením vylúčený z KSČ. Z centra robotníckeho hnutia Banskej Bystrice sa presťahoval do ústrania v Lučenci, kde sa venoval svojim záľubám (prírodné vedy, matematika).
Rodina
- otec Václav Chlumecký – c.k. kancelarista pri Okresnom úrade vo Skutči, syn Františka Chlumeckého z Chrudimi a Rosalie, rod. Laiska
- matka Terézia Chlumecká, dcera Václava Zástěru a Doroty, rod. Ryšavej
- súrodenci: Emilie Anna Chlumecká (* 31. 3. 1863, Skuteč, čp. 244) a Františka Terezie Chlumecká (* 8. 8. 1864, Skuteč, čp. 245)
Literatúra
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav Chlumecký
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Plné texty diel V. Chlumeckého
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Feldek
Ľudmila Podjavorinská
Ľudovít Kubáni
Ľudo Ondrejov
Štefan Huslica
Štefan Kasarda
Štefan Krčméry
Števa Opremčáková
Albert Marenčin
Alexander Piroš
Alexandra Pavelková
Alfonz Lukačin
Alfred Marnau
Andrej Ľudovít Katina
Andrej Chmelko
Andrej Dobrota
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Horváth
Anton Hykisch
Anton Lauček
Anton Marec
Anton Rákay
Anton Straka
Barbora Laucká-Vítová
Belo Kapolka
Božena Slančíková-Timrava
Bohuš Bodacz
Bohumil Haluzický
Bohuslav Nosák
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Ctibor Greguš
Dana Podracká
Daniela Kapitáňová
Daniel Hevier
Daniel Pastirčák
Daniel Speer
Dobroslav Chrobák
Dušan Dušek
Dušan Makovický
Dušan Mitana
Elena Šoltésová
Elena Lacková
Elo Šándor
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eva Maliti-Fraňová
Ferdinand Gabaj
Fero Rajec
Fraňo Kráľ
František Hečko
Gabriela Rothmayerová
Gustav Maršal Petrovský
Hana Ponická
Igor Gallo
Igor Otčenáš
Ingrid Hrubaničová
Ivan Štrpka
Ivan Hudec
Ivan Kadlečík
Ivan Krasko
Ivan Stodola
Ján Čajak mladší
Ján Červeň
Ján Andel
Ján Bayer
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Hrušovský
Ján Johanides
Ján Jonáš
Ján Juraj Korenko
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Simonides (spisovateľ)
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Janko Alexy
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jaroslava Blažková
Jožo Nižnánsky
Joachim Kalinka
Jozef Antošík
Jozef Banáš
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Dunajovec
Jozef Horák
Jozef Jurzet
Jozef Medard Slovík
Jozef Melicher
Jozef Puškáš
Jozef Repko
Juraj Červenák
Juraj Šípoš
Juraj Guča
Juraj Kalnický
Juraj Kuniak
Juraj Láni
Karol Štúr
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kliment Ochridský
Konštantín Filozof
Kornel Földvári
Krista Bendová
Lýdia Ragačová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Ladislav Hrubý
Ladislav Nádaši-Jégé
Ladislav Szalay
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Jančová
Mária Rázusová-Martáková
Márius Kopcsay
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Marián Grupač
Marianna Grznárová
Maroš Bančej
Martin Hranko
Martin Kasarda
Martin Milan Šimečka
Matej Bahil
Maxim E. Matkin
Michal Habaj
Michal Hvorecký
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Rúfus
Miroslav Búran
Nora Baráthová
Oľga Feldeková
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Hrúz
Pavel Mučaji
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Bičkoš
Peter Glocko
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Huba (historik)
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Macsovszky
Peter Pišťanek
Peter Repka
Peter Sever
Petra Nagyová-Džerengová
Rút Lichnerová
Radoslav Rochallyi
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
Roman Kaliský
Roman Michelko
Ružena Jilemnická
Rudolf Čižmárik
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Samuel Godra
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Táňa Keleová-Vasilková
Tamara Heribanová
Tido J. Gašpar
Tobiáš Masník
Uršuľa Kovalyk
Václav Chlumecký
Vasiľ Dacej
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viliam Klimáček
Viliam Pauliny-Tóth
Vincent Šikula
Vladimír Balla
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Vlastimil Kovalčík
Zlatko Klátik
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk