V-2 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

V-2
Raketa V2
Replika prvej úspešnej rakety V2 v múzeu v Peenemünde. Podobne ako originál, aj táto raketa má logo Frau im Mond.
Celková dĺžka 14,00 m
Priemer 1,65 m
Vzletová hmotnosť 12 805 kg (max.)
Dolet 300 km
Hmotnosť bojovej hlavice 1 000 kg
Počet stupňov 1
Motory 1 × A-4
Ťah 270 kN
Doba funkcie 63 s
Okysličovadlo kvapalný kyslík
Palivo metanol
Rez raketou V2
Rez raketou V2
1. bojová hlavica
2. gyroskopický navádzací systém
3. rádiový prijímač navádzania
4. palivo (zmes alkoholu s vodou)
5. trup rakety
6. okysličovadlo (kvapalný kyslík)
7. nádrž peroxidu vodíka
8. nádrže stlačeného dusíka
9. vyvíjač pary (z peroxidu)
10. palivové čerpadlo
11. prívod paliva a okysličovadla
12. rám motora
13. spaľovacia komora motora
14. stabilizačné krídla
16. riadiace klapky (smer spalín)
17. riadiace krídelká

Raketa V2 (po nemecky: Vergeltungswaffe 2, zbraň odplaty, alebo A4 ako skratka z Aggregat 4, štvrtý typ rakety) bola raná balistická raketa použitá Nemeckom v 2. svetovej vojne proti Spojenému kráľovstvu a Belgicku na ostreľovanie vojenských a civilných cieľov (spolu so strelou s plochou dráhou letu V1 - Fieseler Fi 103). Išlo o jednu z tajných Hitlerových zbraní, ktorými chcel zvrátiť priebeh vojny. Zbraň však bola vyvinutá a nasadená príliš neskoro na to, aby ovplyvnila prebiehajúce boje. Celkovo usmrtili útoky rakiet v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených, čo je menej ako počet nútene nasadených, ktorí umreli pri ich výrobe. Časti (spaľovacie komory) sa krátko vyrábali aj na Slovensku a výroba bola plánovaná aj v Česku.

Raketa V2 bola prvou kvapalinovou balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Úspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.

3. októbra 1942 V2 vystúpila do výšky 84,5 kilometra, čím prekonala stratosféru a dostal sa ako prvý objekt navrhnutý a vyrobený ľuďmi do mezosféry, teda s možnosťou letu do vesmíru ako ho definuje Medzinárodná letecká federácia (nad 100 km nadmorskej výšky).

Vývoj

Šéfom projektu bol generál Walter Dornberger. Ústredným členom vývojového tímu bol aj Wernher von Braun, ktorý neskôr okrem iného projektoval aj americkú raketu Saturn V pre program letov na Mesiac Apollo. Vývojové stredisko sa nachádzalo v dedinke Peenemünde na severovýchode Nemecka.

Ku koncu vojny mali obe strany spojencov snahu získať konštrukčné plány, či celé rakety V2. Západným spojencom sa počas operácie Paperclip podarilo získať nielen kľúčový konštrukčný tím Wernhera von Brauna ale aj niekoľko desiatok kusov hotových rakiet. Sovieti oproti tomu získali celý rad menej významných odborníkov a museli svoje rakety postaviť z niekoľkých častí rôznych rakiet. Aj napriek tomu sa im podarilo postaviť cca 20 rakiet. Rakety boli neskôr na oboch stranách testované a použité ako predlohy pre ďalší vývoj vlastných rakiet.

Nepriamymi nasledovníkmi tejto rakety sú aj bojové rakety z rodiny známej pod názvom Scud.

Technické detaily

Motor rakety V2

Navigačné zariadenie, založené na princípe gyroskopickej plošiny, umožňovalo dosiahnuť presnosť zásahu cieľa 17 km pri dolete rakety 300 km. Výškový dostup sa pohyboval okolo 85 km.

Pohon rakety, ktorej hmotnosť vrátane bojovej hlavice sa blížila k 13 tonám, zabezpečoval raketový motor na tekuté pohonné hmoty. Ako okysličovadlo využíval 4 900 kg kvapalného kyslíka, ako palivo potom 3 800 kg metanolu. Vyvíjaný ťah takmer 27 ton bol motor schopný poskytovať po dobu 68 sekúnd. Po ukončení činnosti raketového motora bola rýchlosť letiacej rakety 1 400 m/s.

Raketový motor bol vtedajším najvýkonnejším raketovým motorom a vrcholom raketovej techniky. Jeho hmotnosť, vrátane pomocných agregátov, bola 980 kg. Zásobovanie spaľovacej komory pohonnými hmotami z nádrží zabezpečovalo turbočerpadlo poháňané turbínou spaľujúcou peroxid vodíka. Pohonné hmoty boli do spaľovacej komory vstrekované sústavou 1 224 vstrekovacích trysiek.

Výroba rakiet

Hromadná produkcia rakiet V2 sa začala v podzemní továrne Mittelwerk (tiež Dora Mittelbau) ukrytej pod horou Kohnstein blízko Nordhausenu v Durínsku. Išlo pritom o pobočku koncentračného tábora Buchenwald, odkiaľ pochádzala väčšina nasadených zajatcov.

Ku koncu roka 1943 bolo v príšerných podmienkach továrne Kohnstein nasadených okolo 10 500 robotníkov. Mnoho z nich v nacistických továrňach našlo svoju smrť. Iba medzi októbrom 1943 a marcom 1944 zomrelo pri výrobe rakiet 2 900 zajatcov. V najkrutejších obdobiach dosahovali denné straty až 100 robotníkov. Celkom tu malo zahynúť okolo 20 000 zajatcov[1]. Najväčšiu časť robotníkov predstavovali ruskí, francúzski a poľskí Židia a ďalej vojnoví zajatci a nemeckí nútene nasadení pracovníci. Pretože sa rakety vyrábali v zajateckých pracovných táboroch, ich výroba zápasila s veľkým množstvom sabotáží. To sa prejavilo na pomerne veľkej bojovej poruchovosti rakiet - veľká časť sa ich po vypustení zrútila späť na štartovacie rampy.

Na jar v roku 1944 sa v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom, v tej dobe súčasti Hermann Göring Werke začali vyrábať spaľovacie komory motorov pre V2. Bombardovanie továrne 7. júla 1944 a neskoršie prepuknutie povstania nakoniec pokračovanie výroby súčiastok pre rakety na Slovensku znemožnilo.[2]

Bojové nasadenie

Celkom bolo v priebehu 2. svetovej vojny vyrobených viac ako 6 000 rakiet V2, z ktorých na nepriateľské ciele bolo odpálených takmer 3 172. Medzi najčastejšie ciele rakiet V2 patril Londýn, proti ktorému bolo vypálených 1 358 rakiet a ďalej belgické Antverpy, na ktoré bolo vypálených 1 610 rakiet, niekoľko desiatok rakiet dopadlo napr. aj na Paríž, Liège, či Maastricht. Aby boli spôsobené čo najvyššie škody s maximálnym zaskočením obyvateľstva, boli rakety odpaľované najčastejšie krátko po polnoci. V rámci skúšobných testov a výcviku bolo odpálených ďalších 1 000 až 1 750 rakiet. Prvé rakety V2 boli na nepriateľské ciele vypustené 8. septembra 1944, posledné až 27. marca 1945.

Celkovo usmrtili útoky rakiet V2 v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených. K vôbec najhoršiemu samostatnému útoku raketou V2 došlo 16. decembra 1944 v Antverpách, keď raketa zasiahla preplnené kino a zabila 567 osôb. Historici sa v zásade zhodujú v tom, že bombardovanie raketami V2 na sklonku vojny nemalo reálny bojový význam a jeho hlavným cieľom bolo len zastrašovanie a terorizovanie určené k demoralizovaniu civilného obyvateľstva.

Verzie

  • A4A Základna bojová verzia rakety s vojenským označením V2, prvých 300 rakiet vyrobených v Peenemünde.
  • A4B Verzia s racionalizovanými technológiami pre masovú výrobu.
  • A4C Verzia s termickou ochranou nádrže.
  • A4b Verzia s prídavnými krídlami. Zvýšený dolet o 800 Km.

Povojnové použitie

USA

Vďaka operacií Paperclip získala amerika množstvo dokumentov, niekolko ton materiálu a nemeckých vedcov vzťahujúcich sa na program rakiet dlhého dostrelu. Na strelnici White Sands v Novom Mexiku došlo k 64 odpalom modifikovanej rakety A4 od roku 1946 do roku 1952. V roku 1947 sa podarilo odpáliť raketu A4 z lietadlovej lode USS Midway v rámci operácie Sandy.[3] Taktiež došlo k mnohym experimentom v samotnej konštrukcií rakety, ktoré vyústili k jej dvojstupňovej variante Bumper. Kde Prvý stupeň tvorila A4 a druhý stupeň raketa Corporal. Verzie štartovali od roku 1948 do roku 1950, celkovo bolo štartov osem z toho iba 3 s úspechom.[4] Ďalšia verzia mala označenie Hermes-B1. Išlo o experiment s ramjet pohonom. Štarty sa uskutočňovali od roku 1947 do roku 1950 a boli všetky úspešné. Na základe rakety A4 vznikla raketa Redstone.[5]

ZSSR

Sovietsky zväz patril medzi mála krajín, ktorá po vojne pokračovala vo vývoji rakety A4 a zaradila ju aj do svojej výzbroje. V roku 1946 boli všetky ukoristené materiály presunuté na strelnicu Kapustin Jar, kde pokračovali skúšky motorov aj rakiet. Nasledujúci rok vydal Stalin príkaz k jej výrobe a zaradeniu do služby. Domáca verzia rakety V2 dostala označenie R-1. Na strelnici došlo k 11 odpalom modifikovanej A4/R-1, štarty sa uskutočňovali v rokoch 1947-1949.[6] Následne vznikly výzkumné verzie W-1A,B,W,D,E ktoré štartovali od roku 1954 až do 60 rokoch a vynášali prístroje na výzkum ionosféry a kontajnery so živými zvieratami. V roku 1957 odštartovala zdokonalená raketa R-2, ktorá mala oddelitelnú bojovú hlavicu a zvýšený dolet na 600 km. Na jej konštrukcií vznikla výzkumná verzia W-2A. Na základe poznatkov získaných z rakety A4 vznikla raketa R-11, známa pod označením Scud A.[7]

Čína

Na základe spolupráce medzi ZSSR a ČLR, došlo k dodaniu materiálov týkajúce sa rakiet A4 aj do Číny. Skoro na to Čína začala produkovať vlastné kópie rakiet R-1, pod označením DF-1 (Dong-Feng). Zaraďovanie do výzbroja začalo v 60 rokoch.[8] Su známe tri štarty rakiet v roku 1960 zo strelnice Jiuquan.[9]

Referencie

  1. Tieto údaje uvádza napr. renomovaný západonemecký týždenník Zeit, Die Hölle unter dem harz, In DIE ZEIT, č. 38, 14. október 2006, str. 42.
  2. Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27
  3. . Dostupné online.
  4. . Dostupné online.
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.
  7. PEJČOCH, Ivo: Tajné zbraně třetí říše. Nakladatelství Svět Křídel. ISBN 978-80-87567-77-7. strana 73
  8. . Dostupné online.
  9. . Dostupné online.

Pozri aj

V1 - Fieseler Fi 103

Zdroje

  • Tracy Dungan: V-2: A Combat History of the First Ballistic Missile. Westholme Publishing () 2005, ISBN 1-59416-012-0

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému V2 (raketa)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o V-2

Ándhrapradéš
Ázerbájdžán
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Ústav molekulární genetiky Akademie věd České republiky
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Česká hlava
Česká mincovna
Česká televize
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
Česko
Československá akademie věd
Československá kosmonautika
Československo
ČT1
ČT24
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Šárka Strachová
Šablona:Col-begin
Šimon Pánek
Špeciálne:Hľadanie/Q11985535
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q11985535
1. květen
13. září
14. říjen
1584
1585
1673
1674
168 hodin
1773
1862
1863
19. duben
1912
1922
1923
1942
1943
1948
1949
1968
1973
1977
1978
1992
1993
1995
2. březen
20. duben
2000
2004
2005
2007
2012
2013
2014
2017
21. září
23. duben
24. duben
24. září
25. září
26. duben
26. září
27. září
28. duben
28. září
30. září
5. květen
Aaron Ciechanover
Ada Jonathová
Adolf Burger
Adolf Scherer
Alena Jančíková
Alena Macurová
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alma mater
Antonín Holý
Anton Zeilinger
Apple II
Archiv výtvarného umění
Arméni
Arménie
Armin Delong
Aun Schan Su Ťij
Autoritní kontrola
Avram Herško
Azovstal
Bílá krvinka
Březen
Bennu (planetka)
Bible
BIBSYS
Biochemie
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blanka Říhová
Bohuslav Sobotka
Bzenecká lípa
Chu Čeng-jen
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Cvi Hecker
Dagmar Pecková
Daniel Šechtman
Daniel Anýž
Daniel Stach
Denník N
Den české státnosti
Dimitrij Slonim
Dina Štěrbová
Doživotí
Dobré ráno
Doktor přírodních věd
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emil Boček
Emil Paleček
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erazim Kohák
Eva Jiřičná
Evropská kosmická agentura
Evropský parlament
Fakulta sociálních věd Univerzity Karlovy
Felix Kolmer
First-person shooter
Fox Corporation
Fox News
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Šmahel
František Janouch
František Mencl
František Plass
František Synek
František Vyskočil
Gabriela Soukalová
Georges Bizet
Gianni Vattimo
Giorgio Napolitano
Giovanni Coppa
Great Salt Lake Desert
Guy Lafleur
Gymnázium Pardubice
Hana Dvořáková
Harrison Schmitt
Helena Illnerová
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Ida Kelarová
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Igor Blaževič
Igor Pleskot
Ingenuity
Interkosmos
International Standard Book Number
Internet Archive
Irák
Jablonec nad Nisou
Jana Hajšlová
Jana Roithová
Jana Tichá
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jan Lála
Jan Rybář (kněz)
Jan Souček (novinář)
Jan Starý (lékař)
Jan Svoboda (virolog)
Jarmila Kratochvílová
Jaromír Kolář
Jaroslav Šturma (psycholog)
Jaroslav Doležel
Jaroslav Kubera
Jaroslav Kurzweil
Jaroslav Musial
Jaroslav Rybka
Jaroslav Vostrý
Jaroslav Vrbenský
Jefim Fištejn
Jevhen Perebyjnis
Jiří Bartek
Jiří Bartoška
Jiří Brýdl
Jiří Forejt
Jiří Grygar
Jiří Ježek (cyklista)
Jiří Kolář
Jiří Pavlica
Jiří Suchý
Jiří Witzany
Jiřina Šiklová
Jindřich Štreit
Jitka Abrahámová
John Pendry
Josef Švarc
Josef Hyánek
Josef Jařab
Josef Jelínek (fotbalista 1941)
Josef Koutecký
Josef Kubát (matematik)
Josef Suchár
Josef Syka
Jozef Štibrányi
Juraj Strauss
Káně Harrisova
Kaligrafie
Kandidát věd
Karakoš
Karel Hartl
Karel Hrubý (1923)
Karel Smetana (1958)
Karel Steigerwald
Karel Velan
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Komunistická strana Čech a Moravy
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Kosmonaut
Kristián Mensa
Kristina Ciroková
Kruh nezávislé inteligence
Kuo-c’-ťien
Květa Jeriová
Lída Rakušanová
Ladislav Smoček
Lambertův ledovec
Leopold Pospíšil
Letecké muzeum Kbely
Library of Congress Control Number
Libuše Benešová
Libuše Hrabová
Lidové noviny
Linda Šejdová
Live Aid
Londýn
Londýnská univerzita
Lovci perel
Luboš Perek
Lubomír Lipský
Luděk Navara
Ludmila Formanová
Ludvík Armbruster
Madagaskar
Madeleine Albrightová
Madhjapradéš
Magdalena Kožená
Magistr
Maháráštra
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Mapa světa
Marek Kopelent
Marek Wollner
Marie Terezie Henrieta z Lichtenštejna
Mariupol
Markéta Dobiášová
Markéta Sidková (lukostřelkyně)
Martina Navrátilová
Martin Černohorský
Martin Hilský
Master of Arts
Mathilda Nostitzová
Medaile Za zásluhy
Meda Mládková
Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní uznání Republiky Arcach
Michael Gambon
Michael Kocáb
Michael March
Michal Koudelka
Michal Vitanovský
Mikrobiologie
Milan Štěch
Milan Fridrich (novinář)
Milan Malý (letec)
Milan Píka
Milena Černá
Milena Lenderová
Miloš Vystrčil
Miloš Zapletal
Miloslav Stingl
Miroslav Bárta
Miroslav Kasáček
Miroslav Zikmund
Mistrovství světa v ragby 2023
Mittelbau-Dora
Mlýnské Struhadlo
Moldavsko
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Několik vět
Nadace Charty 77
Nadace Wikimedia
Nanking
News Corp
Nikol Leitgeb
Nizozemská královská knihovna
Nora Fridrichová
Northrop XP-56 Black Bullet
Novinář
Novinářská křepelka
Občanské fórum
Ondřej Moravec
Ondřej Synek
ORCID
OSIRIS-REx
Otto Jelinek
Pán prstenů: Společenstvo Prstenu
Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy
Předseda Senátu Parlamentu České republiky
Představenstvo
Přemysl Sobotka
Paříž
Paavo Talvela
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pardubice
Parlament Ukrajiny
Pastoral Brothers
Paul Rausnitz
Pavel Drábek (matematik)
Pavel Hobza
Pavel Klener
Pavel Kroupa
Pavel Prošek
Pavel Stodůlka
Pavel Zatloukal
Pavol Habera
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Peter Pitseolak
Petr Čornej
Petr Arenberger
Petr Charvát
Petr Hořejš
Petr Janda
Petr Pithart
Petr Pyšek
Petr Sáha
Petr Sommer
Petr Třešňák (novinář)
Petr Váňa
Petr Vavřín
Petr Widimský
Phil Collins
Pilot
Pius XII.
Podněstří
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Prázdniny
Pravda (noviny)
Profesor
První dělení Polska
Q11985535
Q11985535#identifiers
Q11985535#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q12041033
Q12041033#identifiers
Q12041033#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radim Uzel
Rahile Dawut
Rainer Weiss
René Roubíček
Renata Cífková
Reportéři ČT
Republika Arcach
ResearcherID
Richard Hindls
Richard Konkolski
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Kvaček
Robert Záruba
Robert Změlík
Roger Scruton
Roman Červenka
Roman Šebrle
Rudolf Zahradník
Rupert Murdoch
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Ruslan Stefančuk
Sýrie
Saffirova–Simpsonova stupnice
Saljut 6
Scopus (databáze)
Serge Haroche
Severoatlantická aliance
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Sojuz 28
Soubor:Šimon Pánek debatuje..jpg
Soubor:Євген Перебийніс.jpg
Soubor:Albrightmadeleine.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 2st (1994) BAR.svg
Soubor:Felix Kolmer 1922 2022 Maturita 1940.gif
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:František Janouch (2016).jpg
Soubor:Global tropical cyclone tracks-edit2.jpg
Soubor:Jiřina Šiklová 2019.jpg
Soubor:Jiri Bartoska crop.JPG
Soubor:Live Aid at JFK Stadium, Philadelphia, PA.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mathilda Nostitzová (2017).jpg
Soubor:Miloslav Stingl na autogramiade v Brne 02.jpg
Soubor:Nora Fridrichová (2019).jpg
Soubor:Northrop XP-56 Black Bullet 1.jpg
Soubor:Ondrej Synek 1.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Petr Čornej 2015.jpg
Soubor:Petr Pithart (2016).jpg
Soubor:Remise du Prix Sakharov à Aung San Suu Kyi Strasbourg 22 octobre 2013-18.jpg
Soubor:Syka Josef 12 3 2012 Evropský Týden Mozku foto Stanislava Kyselová, AV ČR (3).jpg
Soubor:Vladimír Mišík (2015).jpg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Soubor:Zuzana Čaputová (20.6.2019) IV.jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7254-686-4
Spirituál kvintet
Spisovatel
Spojené státy americké
Společnost pro vědy a umění
Stěpanakert
Stříbrná medaile předsedy Senátu
Stříbrná pamětní medaile Senátu
StarDance …když hvězdy tančí
Světová ekonomika
Svatobor (spolek)
Třída T 47
Theodor Pártl
Tichý oceán
Tiskař
Tomáš Halík
Tomáš Kačo
Tomáš Petráček
Tomáš Vondráček
Tomáš Zima
Tropická cyklóna
Turecko
TV Nova
Ujgurové
Ukrajina
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Utah
Václav Šašek
Václav Cílek
Václav Hořejší
Václav Hořejší (rozcestník)
Václav Mašek (fotbalista)
Václav Malý
Václav Moravec
Václav Pavlíček
V-2
Vesmírná stanice
Vichistická Francie
Viktor Rudiš
Viktor Zvjahincev
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vladimír Šlapeta
Vladimír Kučera (vědec)
Vladimír Mišík
Vladimír Remek
Vladislav Třeška (lékař)
Vlasta Prachatická
Vlasta Winkelhöferová
Vojmír Srdečný
Vojtěch Stříteský
Volba prezidenta České republiky 2008
Volby prezidenta Francie 2022
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
William Daniel Phillips
Wolfenstein 3D
Wolfgang Ketterle
WorldCat
Yemi Akinyemi Dele
Zdeněk Fiala
Zdeněk Havlas
Zdeněk Herman
Zdeněk Kolářský (sochař)
Zdeněk Návrat
Zemětřesení
Zuzana Čaputová
Zuzana Moťovská




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk