V-2 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

V-2
Raketa V2
Replika prvej úspešnej rakety V2 v múzeu v Peenemünde. Podobne ako originál, aj táto raketa má logo Frau im Mond.
Celková dĺžka 14,00 m
Priemer 1,65 m
Vzletová hmotnosť 12 805 kg (max.)
Dolet 300 km
Hmotnosť bojovej hlavice 1 000 kg
Počet stupňov 1
Motory 1 × A-4
Ťah 270 kN
Doba funkcie 63 s
Okysličovadlo kvapalný kyslík
Palivo metanol
Rez raketou V2
Rez raketou V2
1. bojová hlavica
2. gyroskopický navádzací systém
3. rádiový prijímač navádzania
4. palivo (zmes alkoholu s vodou)
5. trup rakety
6. okysličovadlo (kvapalný kyslík)
7. nádrž peroxidu vodíka
8. nádrže stlačeného dusíka
9. vyvíjač pary (z peroxidu)
10. palivové čerpadlo
11. prívod paliva a okysličovadla
12. rám motora
13. spaľovacia komora motora
14. stabilizačné krídla
16. riadiace klapky (smer spalín)
17. riadiace krídelká

Raketa V2 (po nemecky: Vergeltungswaffe 2, zbraň odplaty, alebo A4 ako skratka z Aggregat 4, štvrtý typ rakety) bola raná balistická raketa použitá Nemeckom v 2. svetovej vojne proti Spojenému kráľovstvu a Belgicku na ostreľovanie vojenských a civilných cieľov (spolu so strelou s plochou dráhou letu V1 - Fieseler Fi 103). Išlo o jednu z tajných Hitlerových zbraní, ktorými chcel zvrátiť priebeh vojny. Zbraň však bola vyvinutá a nasadená príliš neskoro na to, aby ovplyvnila prebiehajúce boje. Celkovo usmrtili útoky rakiet v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených, čo je menej ako počet nútene nasadených, ktorí umreli pri ich výrobe. Časti (spaľovacie komory) sa krátko vyrábali aj na Slovensku a výroba bola plánovaná aj v Česku.

Raketa V2 bola prvou kvapalinovou balistickou strelou s inerciálnou navigáciou nasadenou do boja. Úspešný vývoj rakety predstavoval obrovský skok na poli raketových a príbuzných technológií. Vývojový program financovaný nacistickým Nemeckom stál v prepočte viac ako 2 miliardy dolárov v cenách roku 1944.

3. októbra 1942 V2 vystúpila do výšky 84,5 kilometra, čím prekonala stratosféru a dostal sa ako prvý objekt navrhnutý a vyrobený ľuďmi do mezosféry, teda s možnosťou letu do vesmíru ako ho definuje Medzinárodná letecká federácia (nad 100 km nadmorskej výšky).

Vývoj

Šéfom projektu bol generál Walter Dornberger. Ústredným členom vývojového tímu bol aj Wernher von Braun, ktorý neskôr okrem iného projektoval aj americkú raketu Saturn V pre program letov na Mesiac Apollo. Vývojové stredisko sa nachádzalo v dedinke Peenemünde na severovýchode Nemecka.

Ku koncu vojny mali obe strany spojencov snahu získať konštrukčné plány, či celé rakety V2. Západným spojencom sa počas operácie Paperclip podarilo získať nielen kľúčový konštrukčný tím Wernhera von Brauna ale aj niekoľko desiatok kusov hotových rakiet. Sovieti oproti tomu získali celý rad menej významných odborníkov a museli svoje rakety postaviť z niekoľkých častí rôznych rakiet. Aj napriek tomu sa im podarilo postaviť cca 20 rakiet. Rakety boli neskôr na oboch stranách testované a použité ako predlohy pre ďalší vývoj vlastných rakiet.

Nepriamymi nasledovníkmi tejto rakety sú aj bojové rakety z rodiny známej pod názvom Scud.

Technické detaily

Motor rakety V2

Navigačné zariadenie, založené na princípe gyroskopickej plošiny, umožňovalo dosiahnuť presnosť zásahu cieľa 17 km pri dolete rakety 300 km. Výškový dostup sa pohyboval okolo 85 km.

Pohon rakety, ktorej hmotnosť vrátane bojovej hlavice sa blížila k 13 tonám, zabezpečoval raketový motor na tekuté pohonné hmoty. Ako okysličovadlo využíval 4 900 kg kvapalného kyslíka, ako palivo potom 3 800 kg metanolu. Vyvíjaný ťah takmer 27 ton bol motor schopný poskytovať po dobu 68 sekúnd. Po ukončení činnosti raketového motora bola rýchlosť letiacej rakety 1 400 m/s.

Raketový motor bol vtedajším najvýkonnejším raketovým motorom a vrcholom raketovej techniky. Jeho hmotnosť, vrátane pomocných agregátov, bola 980 kg. Zásobovanie spaľovacej komory pohonnými hmotami z nádrží zabezpečovalo turbočerpadlo poháňané turbínou spaľujúcou peroxid vodíka. Pohonné hmoty boli do spaľovacej komory vstrekované sústavou 1 224 vstrekovacích trysiek.

Výroba rakiet

Hromadná produkcia rakiet V2 sa začala v podzemní továrne Mittelwerk (tiež Dora Mittelbau) ukrytej pod horou Kohnstein blízko Nordhausenu v Durínsku. Išlo pritom o pobočku koncentračného tábora Buchenwald, odkiaľ pochádzala väčšina nasadených zajatcov.

Ku koncu roka 1943 bolo v príšerných podmienkach továrne Kohnstein nasadených okolo 10 500 robotníkov. Mnoho z nich v nacistických továrňach našlo svoju smrť. Iba medzi októbrom 1943 a marcom 1944 zomrelo pri výrobe rakiet 2 900 zajatcov. V najkrutejších obdobiach dosahovali denné straty až 100 robotníkov. Celkom tu malo zahynúť okolo 20 000 zajatcov[1]. Najväčšiu časť robotníkov predstavovali ruskí, francúzski a poľskí Židia a ďalej vojnoví zajatci a nemeckí nútene nasadení pracovníci. Pretože sa rakety vyrábali v zajateckých pracovných táboroch, ich výroba zápasila s veľkým množstvom sabotáží. To sa prejavilo na pomerne veľkej bojovej poruchovosti rakiet - veľká časť sa ich po vypustení zrútila späť na štartovacie rampy.

Na jar v roku 1944 sa v Škodových závodoch v Dubnici nad Váhom, v tej dobe súčasti Hermann Göring Werke začali vyrábať spaľovacie komory motorov pre V2. Bombardovanie továrne 7. júla 1944 a neskoršie prepuknutie povstania nakoniec pokračovanie výroby súčiastok pre rakety na Slovensku znemožnilo.[2]

Bojové nasadenie

Celkom bolo v priebehu 2. svetovej vojny vyrobených viac ako 6 000 rakiet V2, z ktorých na nepriateľské ciele bolo odpálených takmer 3 172. Medzi najčastejšie ciele rakiet V2 patril Londýn, proti ktorému bolo vypálených 1 358 rakiet a ďalej belgické Antverpy, na ktoré bolo vypálených 1 610 rakiet, niekoľko desiatok rakiet dopadlo napr. aj na Paríž, Liège, či Maastricht. Aby boli spôsobené čo najvyššie škody s maximálnym zaskočením obyvateľstva, boli rakety odpaľované najčastejšie krátko po polnoci. V rámci skúšobných testov a výcviku bolo odpálených ďalších 1 000 až 1 750 rakiet. Prvé rakety V2 boli na nepriateľské ciele vypustené 8. septembra 1944, posledné až 27. marca 1945.

Celkovo usmrtili útoky rakiet V2 v Londýne 2 754 ľudí a v Antverpách 1 736, ďalších viac ako 11 000 ľudí bolo zranených. K vôbec najhoršiemu samostatnému útoku raketou V2 došlo 16. decembra 1944 v Antverpách, keď raketa zasiahla preplnené kino a zabila 567 osôb. Historici sa v zásade zhodujú v tom, že bombardovanie raketami V2 na sklonku vojny nemalo reálny bojový význam a jeho hlavným cieľom bolo len zastrašovanie a terorizovanie určené k demoralizovaniu civilného obyvateľstva.

Verzie

  • A4A Základna bojová verzia rakety s vojenským označením V2, prvých 300 rakiet vyrobených v Peenemünde.
  • A4B Verzia s racionalizovanými technológiami pre masovú výrobu.
  • A4C Verzia s termickou ochranou nádrže.
  • A4b Verzia s prídavnými krídlami. Zvýšený dolet o 800 Km.

Povojnové použitie

USA

Vďaka operacií Paperclip získala amerika množstvo dokumentov, niekolko ton materiálu a nemeckých vedcov vzťahujúcich sa na program rakiet dlhého dostrelu. Na strelnici White Sands v Novom Mexiku došlo k 64 odpalom modifikovanej rakety A4 od roku 1946 do roku 1952. V roku 1947 sa podarilo odpáliť raketu A4 z lietadlovej lode USS Midway v rámci operácie Sandy.[3] Taktiež došlo k mnohym experimentom v samotnej konštrukcií rakety, ktoré vyústili k jej dvojstupňovej variante Bumper. Kde Prvý stupeň tvorila A4 a druhý stupeň raketa Corporal. Verzie štartovali od roku 1948 do roku 1950, celkovo bolo štartov osem z toho iba 3 s úspechom.[4] Ďalšia verzia mala označenie Hermes-B1. Išlo o experiment s ramjet pohonom. Štarty sa uskutočňovali od roku 1947 do roku 1950 a boli všetky úspešné. Na základe rakety A4 vznikla raketa Redstone.[5]

ZSSR

Sovietsky zväz patril medzi mála krajín, ktorá po vojne pokračovala vo vývoji rakety A4 a zaradila ju aj do svojej výzbroje. V roku 1946 boli všetky ukoristené materiály presunuté na strelnicu Kapustin Jar, kde pokračovali skúšky motorov aj rakiet. Nasledujúci rok vydal Stalin príkaz k jej výrobe a zaradeniu do služby. Domáca verzia rakety V2 dostala označenie R-1. Na strelnici došlo k 11 odpalom modifikovanej A4/R-1, štarty sa uskutočňovali v rokoch 1947-1949.[6] Následne vznikly výzkumné verzie W-1A,B,W,D,E ktoré štartovali od roku 1954 až do 60 rokoch a vynášali prístroje na výzkum ionosféry a kontajnery so živými zvieratami. V roku 1957 odštartovala zdokonalená raketa R-2, ktorá mala oddelitelnú bojovú hlavicu a zvýšený dolet na 600 km. Na jej konštrukcií vznikla výzkumná verzia W-2A. Na základe poznatkov získaných z rakety A4 vznikla raketa R-11, známa pod označením Scud A.[7]

Čína

Na základe spolupráce medzi ZSSR a ČLR, došlo k dodaniu materiálov týkajúce sa rakiet A4 aj do Číny. Skoro na to Čína začala produkovať vlastné kópie rakiet R-1, pod označením DF-1 (Dong-Feng). Zaraďovanie do výzbroja začalo v 60 rokoch.[8] Su známe tri štarty rakiet v roku 1960 zo strelnice Jiuquan.[9]

Referencie

  1. Tieto údaje uvádza napr. renomovaný západonemecký týždenník Zeit, Die Hölle unter dem harz, In DIE ZEIT, č. 38, 14. október 2006, str. 42.
  2. Tvaroška, R., 2001, Výroba V-2 na Slovensku. Armáda, 11/2001, s. 27
  3. . Dostupné online.
  4. . Dostupné online.
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.
  7. PEJČOCH, Ivo: Tajné zbraně třetí říše. Nakladatelství Svět Křídel. ISBN 978-80-87567-77-7. strana 73
  8. . Dostupné online.
  9. . Dostupné online.

Pozri aj

V1 - Fieseler Fi 103

Zdroje

  • Tracy Dungan: V-2: A Combat History of the First Ballistic Missile. Westholme Publishing () 2005, ISBN 1-59416-012-0

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému V2 (raketa)
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o V-2

Ázerbájdžán
Írán
Úřední jazyk
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Červorovcovití
Česká hokejová reprezentace do 20 let
Česká Wikipedie
Česko
Čip
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řecko
Šipky
Šiveluč
Španělsko
Švédsko
Švýcarsko
1. květen
1. leden
11. duben
1373
14. duben
1584
1585
1673
1674
17. duben
1823
1859
1862
19. duben
1904
1912
1922
1924
1924 ve sportu
1933
1942
1953
1954
1974
1977
1978
1992
2. leden
20. duben
2012
2013
23. duben
24. duben
26. duben
28. duben
3. květen
3. leden
30. duben
4. květen
5. květen
5. leden
6. květen
7. leden
8. květen
Aikikai Honbu Dódžó
Airbus A350
Alžběta II.
Alex Ferguson
Amundsen–Scott (polární stanice)
Andrej Andrejevič Vozněsenskij
Angličtina
Anglie
Antarktida
Apple II
Ariane 5
Arménie
Asociace MOV uznaných mezinárodních sportovních federací
Augustus Pugin
Autoritní kontrola
Azovstal
Bělorusko
Belgie
Benjamin Netanjahu
Big Ben
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boca Chica (Texas)
Bombardier Dash 8
Bondování
BRICS
Brno
Bulharsko
Bzenecká lípa
Callisto
Chorvatsko
Christian Oliver
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
CQD
Cvi Zamir
Dánsko
Dahomejské Amazonky
Demodulátor
Den Ochi
Dněpr
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Egypt
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Estonsko
Etiopie
Europa (měsíc)
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
FIFA
Filip Počta
Finsko
First-person shooter
Francie
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
František Plass
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gene L. Coon
George Gershwin
Gibraltar
Globální asociace mezinárodních sportovních federací
Gordon Lightfoot
Gruzie
Guy Lafleur
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hokejbal
Hospodářský růst
Hrnčiříkovití
IBM
Ignác Schiebl
Ignacio Zaragoza
Ignacy Mościcki
IKAEF
Ingenuity
Integrovaný obvod
Irsko
Itálie
Ivan Vyskočil
Izrael
Janez Janša
Jan Kostrhun
Japan Airlines
Japonská pobřežní stráž
Japonsko
John Pilger
Josef Jařab
Juliana z Norwiche
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kaligrafie
Kamčatka
Karel III. Britský
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Ken Liu
Kišin Šinojama
Klaus Schulze
Korunovace britských panovníků
Kuo-c’-ťien
Kyjev
Kypr
Lausanne
Lední hokej
Letiště Haneda
Library of Congress Control Number
Listed building
Litva
Londýn
Lotyšsko
Luboš Kohoutek
Lucembursko
Luke Humphries
Luke Littler
Maďarsko
Madagaskar
Maia Sanduová
Malta
Manchester United FC
Manuel Estiarte
Mariupol
Meda Mládková
Menahem Pressler
Metro sovětského typu
Metro v Kyjevě
Mezifrekvenční zesilovač
Mezinárodní šachová federace
Mezinárodní šermířská federace
Mezinárodní asociace Světových her
Mezinárodní automobilová federace
Mezinárodní basketbalová federace
Mezinárodní biatlonová unie
Mezinárodní bobová a skeletonová federace
Mezinárodní boxerská asociace
Mezinárodní bruslařská unie
Mezinárodní cyklistická unie
Mezinárodní federace amerického fotbalu
Mezinárodní federace badmintonu
Mezinárodní federace bandy
Mezinárodní federace dračích lodí
Mezinárodní federace kolečkových sportů
Mezinárodní federace ledního hokeje
Mezinárodní federace motocyklistů
Mezinárodní federace orientačního běhu
Mezinárodní federace sportovního lezení
Mezinárodní federace stolního tenisu
Mezinárodní florbalová federace
Mezinárodní golfová federace
Mezinárodní gymnastická federace
Mezinárodní házenkářská federace
Mezinárodní hokejbalová federace
Mezinárodní hokejová federace
Mezinárodní horolezecká federace
Mezinárodní judistická federace
Mezinárodní kanoistická federace
Mezinárodní korfbalová federace
Mezinárodní letecká federace
Mezinárodní lyžařská federace
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní olympijský výbor
Mezinárodní skialpinistická federace
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní tenisová federace
Mezinárodní volejbalová federace
Mezinárodní vzpěračská federace
Mezinárodní zápasnická federace
Mistrovství světa juniorů v ledním hokeji 2024
Mistrovství světa v šachu
Mistrovství světa v pozemním hokeji žen
Mistrovství světa v pozemním hokeji mužů
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Moskva slzám nevěří
MOV
Mt. Everest
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Nejvyšší soud Státu Izrael
Neutrinová observatoř IceCube
New York
Nikica Valentić
Niklaus Wirth
Nizozemsko
Norsko
Noto (poloostrov)
Novogotika
Obolonsko-Teremkivska (linka metra v Kyjevě)
Oldřich Semerák
Oto Kanás
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pastýřský list
Pavel Vondra
Pavol Mešťan
PDC Mistrovství světa v šipkách
Pečeť
Perseverance
Peter Habeler
Peter Magubane
Petruška Šustrová
Petr Klíma
Philippe Sollers
Placenta
Plotní (Brno)
Podilsko-Vyhurivska (linka metra v Kyjevě)
Podněstří
Polská lidová republika
Polsko
Portál:Švýcarsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Pozemní hokej
Pozemní hokej na letních olympijských hrách
Pravda (noviny)
Prefektura Išikawa
Prezident Polska
Provozovatel drážní dopravy
Provozovatel dráhy
Q870081
Q870081#identifiers
Q870081#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radim Uzel
Rakousko
Rallye Dakar 2024
Ralph Boston
Rapsodie v modrém
Reinhold Messner
Richterova stupnice
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálih Arúrí
Sýrie
Saúdská Arábie
Samuel Thornton Durrance
Severní Irsko
Severní Makedonie
Shamrock
Skotsko
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soňa Červená
Sopečná erupce
Soubor:07R01.jpg
Soubor:Alex Ferguson.jpg
Soubor:Andrey Voznesenskiy.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Elizabeth Tower, London SW1 - geograph.org.uk - 3513827.jpg
Soubor:Fih hockey logo.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:George Gershwin 1937.jpg
Soubor:IceCube Neutrino Observatory in 2023 02.jpg
Soubor:International Hockey Federation map.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Syrets metro station Kiev 2010 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zvon 9801.jpg
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/11/46.5277/6.63055/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
SportAccord
Srbsko
Střelba na základní škole v Bělehradě
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Steampunk
Strojový překlad
Světová atletika
Světová ekonomika
Světová federace dámy
Světová federace karate
Světová federace tanečního sportu
Světová lukostřelecká federace
Světová potápěčská konfederace
Světové dědictví
Svjatošynsko-Brovarska (linka metra v Kyjevě)
Syrecko-Pečerska (linka metra v Kyjevě)
Türkân Akyolová
Třída T 47
Tchang Jin
Texas
Ting Li-žen
Tiskař
Tokio
Tori Bowieová
Turecko
Ukrajinština
Ukrajina
Univerzitní systém dokumentace
Václav Štěpán (divadelní a literární historik)
Válka šimpanzů v Gombe
Válka Izraele s Hamásem (2023)
V-2
Vernon Wray
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vladimir Kara-Murza
Vlasta Prachatická
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
Wales
Westminsterské opatství
Westminsterský palác
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
World Aquatics
Zdeněk Fiala
Zdenko Velecký
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zvon 9801




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk