A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vanavana (Kurataki) | |
Huataki | |
atol | |
Snímka atolu od NASA
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Zámorská korporácia | ![]() |
Región | Tuamotu |
Súradnice | 20°46′51″J 139°08′31″Z / 20,780833°J 139,141944°Z |
Najvyšší bod | |
- výška | 2 m n. m. |
Dĺžka | 3,5 km |
Šírka | 2,2 km |
Rozloha | 6 km² (600 ha) |
- súše | 2,5 km² (250 ha) |
Obyvateľstvo | neobývaný |
Pre verejnosť | obmedzený |
Prístup | iba loďou |
Lagúna | takmer uzatvorená |
Vstup do lagúny | nemá |
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
Wikimedia Commons: Vanavana | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vanavana je malý atol vo juhovýchodnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tureia, ležiaci približne 58 km na východ a taktiež známy atol Mururoa, vzdialený iba necelých 115 km na juh. Od Tahiti je Vanavana vzdialený 1 090 km. Na dĺžku meria iba 3,5 km a v najširšom mieste 2 km. Má ovoidný tvar a po obvode je takmer úplne uzatvorený súvislým pásom súše, prerušeným len na východnej a západnej strane úzkymi prietokmi. Voda v lagúne je preto podstatne slanšia ako v oceáne. Je trvale neobývaný, aj keď na severnom konci atolu sú zvyšky stavieb a známky ľudskej činnosti.
História
Atol objavil britský moreplavec Frederick Beechey[1],[2] 25. januára 1826 na lodi Duff. Našiel ho neobývaný, ale so známkami nedávnej aktivity ľudí. Nazval ho „Barrow Island“.[3] V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 20 obyvateľov.
Fauna
Na atole žije aj vzácny endemický vták Chevalier des Tuamotu (Prosobonia parvirostris).[4].
Administratívne začlenenie
Atol patrí do komunity Tureia, do ktorej patria ešte atoly Fangataufa, Mururoaa Tematangi.
Referencie
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yvesa Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, p.61.
- ↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, pp.275 – 282.
- ↑ Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine od J.L. Young podľa The Journal of the Polynesian Society, vol. 8, č.4, décembre 1899, p. 264 – 8.
- ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.208.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vanavana
Externé odkazy
- History Archivované 2006-10-10 na Wayback Machine
- Map of Vanavana
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vanavana na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ahunui
Akiaki
Amanu
Anaa
Anuanuraro
Anuanurunga
Apataki
Aratika
Arutua
Bora Bora
Ducie
Faaite
Fakahina
Fakarava
Fangatau
Fangataufa
Hao
Haraiki
Hereheretue
Hikueru
Hiti
Johnston (atol)
Katiu
Kauehi
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk